Lekári začnú od utorka (29. 10.) podávať hromadné výpovede. Ide o najvyťaženejšie oddelenia ako chirurgia, gynekológia, interné či kardiológia. Odborári od vlády žiadajú, aby dodržiavala záväzky z memoranda. Minister zdravotníctva im odkazuje, že v raste ich platov dostali férovú ponuku.
Odborári v nemocniciach vyzbierali už okolo 2 500 hromadných výpovedí lekárov. Chcú zatlačiť na vládu, aby dodržala dohody na zlepšenie zdravotníctva. Trvajú na raste ich platov o takmer desať percent. Minister im ponúka vyše šesť percent.
„Rozdiel pri nemocničných lekároch je menej ako 27 miliónov eur. To je z pohľadu rozpočtu zdravotníctva minimálna čiastka, ktorá sa dá nájsť aj v samotnom rezorte. Napríklad pri centrálnom nákupe liekov by ministerstvo zdravotníctva vedelo ročne ušetriť 30 miliónov eur,“ priblížila odborníčka na zdravotníctvo Jana Ježíková.
Priemerný plat nemocničného lekára bez atestácie by podľa návrhu ministra zdravotníctva mohol byť takmer 3 800 eur. Naopak, lekár s atestáciou by zarobil v budúcom roku v priemere vyše 6 200 eur.
„Pre rok 2025 vlastne žiadajú iba to, čo ostatní zamestnanci mali už v roku 2023, pretože mzda lekára sa odvíja od priemernej mzdy dva roky dozadu. Takže kým iní zamestnanci mali veľké navýšenie priemernej mzdy v roku 2023 o 9,7 percenta, tak zdravotníci si na to museli počkať až o dva roky,“ dodala Ježíková.
Situácii v zdravotníctve sa v Správach venovala redaktorka Veronika Čokinová:
Zmena na akciové spoločnosti
Pre lekárov je červenou čiarou zmena nemocníc na akciové spoločnosti. Vláda o zámere informovala v septembri, keď predstavila konsolidačné opatrenia.
„Za tým okrem iných rizík je aj riziko skrytej privatizácie alebo privatizácie lukratívnych častí v nemocniciach. Sú tam aj ďalšie problémy akciových spoločností, ktoré sa naozaj neosvedčili ani vo svete,“ uviedol predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský.
Zdravotnícky analytik predpokladá, že k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti v tomto volebnom období nepríde. Štát by musel na ich oddlženie vynaložiť takmer miliardu eur, a tie v čase napätých verejných financií nie sú.
„Je nesporné, že takáto forma a spôsob manažovania štátnych nemocníc nie je optimálny. Výsledok je, že racionálne uvažovanie riaditeľov štátnych nemocníc je zadlžovať sa, lebo vedia sa spoľahnúť na to, že štát ich bude musieť skôr či neskôr oddlžiť. Prečo by si robili ťažšiu prácu a sekali akékoľvek náklady,“ skonštatoval riaditeľ inštitútu INEKO a zdravotnícky analytik Dušan Zachar.
Minister chce rokovať
Šéf rezortu zdravotníctva reaguje, že je pripravený o systémových zmenách rokovať. Tvrdí však, že pri valorizácii platov dostali lekári korektnú a férovú ponuku.
„Pokiaľ ide o jednu podmienku, ktorá je naďalej zásadná, a síce akceptáciu alebo prijatie ponuky na kompromis na prechodné obdobie dvoch rokov, pokiaľ ide o zvyšovanie rastu platov lekárov, limit je daný jasne a o všetkom ostatnom som pripravený diskutovať,“ povedal minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD).
Hromadné výpovede podávali lekári aj v minulosti. Naposledy v roku 2022. Z nemocníc na niekoľko dní v roku 2011 odišlo asi 1 200 lekárov, čo viedlo k vyhláseniu núdzového stavu.
