Nobelovu cenu za fyziku tento rok získali Američan John Hopfield a britsko-kanadský vedec Geoffrey Hinton.
Ocenenie získali za objavy a vynálezy, ktoré prispeli k rozvoju umelej inteligencie (AI), konkrétne strojového učenia pomocou umelých neurónových sietí. V utorok (8. 10.) to v Štokholme oznámila Švédska kráľovská akadémia vied.
„Keď hovoríme o umelej inteligencii, často máme na mysli strojové učenie pomocou umelých neurónových sietí,“ uviedla akadémia.
„Tohtoroční laureáti robia dôležitú prácu s umelými neurónovými sieťami od 80. rokov minulého storočia,“ uviedla s odkazom na 21-ročného Hopfielda, ktorý pôsobí na Princetonskej univerzite v USA, a 76-ročného Hintona, ktorý sa narodil v Británii a pracuje na Torontskej univerzite v Kanade.
„Túto technológiu pôvodne inšpirovala štruktúra mozgu. V umelej neurónovej sieti sú neuróny mozgu reprezentované uzlami, ktoré majú rôzne hodnoty. Tieto uzly na seba vzájomne pôsobia prostredníctvom spojení, ktoré možno prirovnať k synapsiam a ktoré možno posilňovať alebo oslabovať. Sieť sa trénuje napríklad tak, že sa posilňujú spojenia medzi uzlami, ktoré súčasne dosahujú vysoké hodnoty,“ vysvetlila akadémia vied.
Hopfield a Hinton si rozdelia cenu vo výške 11 miliónov švédskych korún (takmer 968-tisíc eur).
Minulý rok prestížnu cenu získali francúzsko-americký vedec Pierre Agostini, Rakúšan maďarského pôvodu Ferenc Krausz a Francúzka žijúca vo Švédsku Anne L’Huillierová.
Cenu získali za využitie extrémne krátkych svetelných impulzov na štúdium správania sa elektrónov v atómoch a molekulách.
