Opatrovatelia na celom Slovensku sa potešili, keď sa dozvedeli, že od júla bude príspevok na opatrovanie vyšší. Ako však ukázali prvé mesiace, tešili sa predčasne. Niektorí dostávajú ešte menej ako predtým. Problém sa týka stoviek opatrovateľov a mnohí uvažujú, že radšej odídu pracovať do zahraničia.
„K 1. júlu zvyšujeme opatrovateľský príspevok na úroveň čistej minimálnej mzdy, ktorá je v tomto roku presne 615,50 eur,“ vyhlásil minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) 12. júna tohto roka.
„Sledovali sme to v televízii, a potom bum. Zrazu sme zistili, že nám síce priznali tých 615,50 eur, no nakoniec nám vlastne o toľko, koľko zdvihli dôchodcom, tie peniaze zobrali,“ sťažuje sa opatrovateľka Mariana Michalská.
Príspevok závisí od príjmu
Háčik je v tom, že príspevok opatrovateľov závisí od príjmu opatrovanej osoby. Ak teda príjem opatrovaného presiahne dvojnásobok životného minima, čo je dnes asi 550 eur, príspevok opatrovateľa sa zníži. Od tohto júla preto prišlo o príspevok asi 660 opatrovateľov. Vyše 1 200 dostáva menej, ako avizovanú minimálnu mzdu.
Opatrovateľka pani Mária napríklad minulý rok dostávala plný príspevok 530 eur. Tento rok očakávala zvýšenie na avizovaných 615 eur. Príjem osoby, o ktorú sa stará, však prekročila hranicu životného minima. Pani Márií teda znížili príspevok na 480 eur.
„Podľa nás je to taký trest. Každý potrebuje na svoju existenciu určitý príjem. Ak je ten príjem na úrovni minimálnej mzdy, a ešte sa z tej výšky uberá preto, že niekto druhý, napríklad osoba, o ktorú sa opatrovateľ stará, má vyšší dôchodok, tak nám to príde absolútne nelogické,“ hovorí podpredsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska Iveta Ždiľová.
Život na hranici chudoby
„Sme na tom tak, že keď sme všetko vyplatili z toho, čo nám tento mesiac poslali, do ďalšej výplaty nám zostalo asi 45 eur. Rozmýšľame, z čoho budeme žiť. Nedá sa z toho vyžiť, ja som samoživiteľka rodiny. Z toho, čo dostanem, musím uživiť seba a dve deti,“ sťažuje sa Michalská.
„Je to život na hranici chudoby a v permanentnom strachu o budúcnosť, neschopnosť zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň nielen sebe, ale aj deťom,“ dodáva Ždiľová.
V podobnej situácii sú aj ďalší opatrovatelia, keďže dôchodky sa vlani zvyšovali opakovane. Len minulý rok bol priemerný starobný dôchodok 640 eur, čo je vysoko nad hranicou 550 eur – teda dvojnásobku životného minima. Monika, ktorá sa stará o hendikepovanú mamu, dostáva mesačne iba 188 eur, pretože úradom matkin príjem vychádza príliš vysoký.
„V júni mi prišlo rozhodnutie o tom, že mi znižujú príspevok z 220 na 188 eur. To je môj jediný zárobok. Nedá sa z toho vyžiť. Vyplatím si paušál a ostatné. Potom mi musí pomôcť rodina,“ vysvetľuje opatrovateľka Monika Stratená.
Opatrovatelia sa môžu zamestnať. Ak však ich zárobok prekročí 2,5-násobok životného minima, príspevok sa im kráti. Podľa opatrovateľov im však celodenná starostlivosť bráni nájsť si prácu.
„Celý deň musím prebaľovať, prezliekať, variť, vždy musí pri nej niekto byť, pretože má aj epilepsiu. Je to teda taká celodenná opatera,“ pokračuje Stratená.
„Prácu ľudí, ktorí opatrujú svojich príbuzných v domácnosti, samozrejme, hodnotíme ako mimoriadne náročnú,“ tvrdí komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.
Zvažujú odchod do zahraničia
Nízke príspevky od štátu nútia niektorých opatrovateľov hľadať prácu v zahraničí. Odchod zvažuje aj pani Beáta, ktorá dostáva 470 eur. „Keď to takto pôjde ďalej, pôjdeme všetky preč. Nikto tu nebude za 400 eur,“ sťažuje sa.
„Ja súhlasím, že niekde treba ušetriť, ale prečo na nás? Prečo na tej najspodnejšej vrstve?“ pýta sa pani Michalská. Príspevky opatrovateľov v ekonomicky aktívnom veku sa krátia už od ich zavedenia v roku 2009. Najviac to však pocítili tento rok, keď sa dôchodcom vlani výrazne zvýšili dôchodky.
„Upozorňujeme na to v podstate odkedy komora existuje. Vnímame to ako veľmi vážny problém, hlavne z pohľadu opatrovateliek, ktoré sú v ekonomicky aktívnom veku,“ objasňuje podpredsedníčka Ždiľová.
Problém vníma aj ministerstvo práce. Šéf rezortu Erik Tomáš sa predčasom vyjadril, že krátenie obmedzia, prípadne zrušia.
Zmeny od decembra
Opatrovatelia sa predsa len dočkajú. Od decembra tohto roku by mali krátenie všetkých opatrovateľských príspevkov na základe príjmov odkázanej osoby úplne zrušiť. Táto zmena bude stáť štát 21 miliónov eur.
„Po prvýkrát v histórií sa ruší krátenie všetkých opatrovateľských príspevkov bez ohľadu na príjem odkázanej osoby a bez ohľadu na to, či je opatrovateľ v ekonomicky aktívnom veku alebo v dôchodkovom veku,“ hovorí minister Tomáš.
„Sme veľmi radi, že sa podarilo v Národnej rade SR dospieť ku konsenzu, a že sa našli peniaze, aby mohlo byť krátenie príspevkov na opatrovanie zrušené pre všetkých,“ uvádza Ždiľová.
O ministerskom návrhu ešte musia definitívne rozhodnúť poslanci Národnej rady SR.
Uvítali by viac
Opatrovatelia sa na zmenu tešia, no privítali by aj spätné vyplatenie peňazí, o ktoré od júla pre krátenie prichádzajú. „Bolo by spravodlivé, keby nám peniaze spätne vyplatili od vydania rozhodnutia, keď to schvália,“ myslí si pani Michalská.
„Pri takom princípe by sme sa mohli baviť, či nevyplácať spätne peniaze aj v ekonomicky aktívnom veku tým, ktorým sú krátené opatrovateľské príspevky od roku 2009. Tento princíp by teda asi nebol úplne správny,“ nesúhlasí minister Tomáš.
Opatrovateľky zároveň poukazujú aj na chýbajúce sociálne výhody. „Bolo nám vysvetlené, že vzhľadom na to, že sme zamestnané cez úrad práce, nemáme nárok na daňové bonusy, nemáme nárok ani na PN-ky,“ sťažuje sa pani Michalská.
Erik Tomáš sa podľa jeho slov nebráni diskusii o ďalších benefitoch a opatreniach pre odkázaných ľudí.
Jeden príspevok
Opatrovateľský príspevok v súčasnej podobe zanikne v januári 2026. Podľa pripravovanej reformy sociálnych služieb dostanú odkázaní balík peňazí. Ako ich rozdelia, rozhodnú oni sami. Zmena sa dotkne viac ako 70-tisíc opatrovateľov.
„Po novom bude už len jeden príspevok na odkázanosť. Dotyčná osoba sa bude môcť rozhodnúť, či ho poskytne svojmu príbuznému na opatrovanie, alebo na domácu opatrovateľskú službu prostredníctvom terénneho pracovníka, alebo na pobytové zariadenie,“ vysvetľuje minister Tomáš.
„Je veľmi dôležité, aby štát zabezpečil podporu opatrovateľov. Aj dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím totiž hovorí o tom, aby človek mal práva na nezávislý spôsob života. Má mu byť však poskytnutá pomoc, ktorú potrebuje, predovšetkým v rodinnom prostredí,“ uzatvára komisárka Stavrovská.
