Výsledok predčasných parlamentných volieb sme sa dozvedeli presne pred rokom – 1. októbra 2023. Už exit polly aj prieskumy verejnej mienky naznačovali tesný boj PS a Smeru-SD, ktorý napokon vo voľbách zvíťazil.
Robertovi Ficovi (Smer-SD) mohla k víťazstvu dopomôcť nálada v spoločnosti, ale predovšetkým aj zmena stratégie, myslí si to politologička Aneta Világi.
„Keď sa pozrieme na stranu Smer-SD v roku 2023 a v roku 2017, sú to úplne iné strany. Cielia na úplne iného voliča a toto je vlastne stratégia, ktorú Robert Fico uplatnil. Aj vďaka tomu začal naberať iných voličov, musíme si spomenúť na to, že veľká časť jeho voličov odišla k strane Hlas-SD, takže mal prirodzeného súpera,“ povedala Világi v relácii Aktuálne :24.
Fico vo svoj prospech ako opozičný politik využil aj množstvo kríz, ktorým vlády v predošlom volebnom období čelili, upozornila politologička. „Stal sa lídrom toho jedného tábora v rámci spoločnosti,“ podotkla.
Polarizácia Slovenska
O parlamentných voľbách 2023 sa hovorilo ako o dôležitej križovatke, na ktorej sa ukáže, ktorou cestou pôjde. Či viac na západ alebo na východ. Podľa Anety Világi sa nič výrazne z formálneho hľadisko nezmenilo a Slovensko je stále členom EÚ a NATO.
„Pokiaľ sa ale pozrieme na rétorickú rovinu alebo názory, postoje, tam vidíme, že tá ukotvenosť akoby chýbala. Resp. spoločnosť ako celok a politická scéna ako celok prezentuje rôzne postoje, rôzne názory. Máme v spoločnosti približne rovnakú časť, ktorá sa pozerá viacej smerom na východ, rovnakú časť smerom na západ a potom veľkú časť, ktorá je neukotvená, niekde v strede, neutrálna,“ vysvetlila Világi.
Pozrite si celý rozhovor s politologičkou Anetou Világi, s ktorou sme sa v relácii Aktuálne :24 pozreli na rok od vyhlásenia výsledkov predčasných parlamentných volieb:
Politologička dodala, že ešte stále môžeme z hľadiska ukotvenosti a zahraničnej politiky o Slovensku hovoriť ako o prozápadne orientovanej krajine. Názorovo sa to však začína meniť. Világi skonštatovala, že ideologickú aj náladovú polarizáciu spoločnosti sa Fico nepokúšal a ani sa zrejme nebude pokúšať potláčať. Vidí za tým stratégiu.
„Mali sme to možnosť vidieť aj v rámci posledného roka niekoľkokrát, kde stále pracuje s naratívom, kde delí spoločnosť na tých, ktorí sú provládni a tých, ktorí sú proti vláde,“ skonštatovala politologička.
Pripomenula, že po atentáte na Fica prišlo viacero výziev na zmierenie a preklenutie polarizácie, avšak zostali nevypočuté. Vyzývali k tomu aj exprezidentka Zuzana Čaputová a súčasný prezident Peter Pellegrini, ich odmietnutie inicioval práve Smer-SD.
Koaličná kríza
Rok po voľbách sa vládna koalícia ocitla v nestabilite. Strana Hlas-SD vyzvala premiéra, aby situáciu riešil, najmä konflikt so stranou SNS.
Aneta Világi neočakáva, že by išlo o posledný koaličný konflikt. Upozornila, že v koalícii ide o bežný jav a súčasť koaličného vládnutia. Problém by však nastal, ak by sa napríklad znefunkčnil parlament v kontexte prijímania vládnych návrhov. To by znamenalo pád vlády a ďalšie predčasné voľby.
„Ani jedna z koaličných strán nemá záujem ísť do predčasných volieb a to je jeden z veľkých hnacích motorov, aby koalícia hľadala koexistenciu, riešenia také, ktoré by jej umožnili vládnuť aj naďalej,“ dodala politologička.