V amerických kampaniach pred novembrovými prezidentskými voľbami sú jednou z kľúčových tém potraty. Právo ešte nenarodených na život, právo žien rozhodovať o svojich telách či dostupnosť potratov sú otázky, ktoré pre mnohých Američanov a Američaniek patria k zásadným.
Do veľkej miery proti sebe tiež stavajú demokratickú kandidátku a terajšiu viceprezidentku Kamalu Harrisovú a republikánskeho exprezidenta Donalda Trumpa. Kým Harrisová chce obnoviť celoštátne právo na potrat, Trump je proti tomu.
„Nemyslím si, že by vláda mala akokoľvek rozhodovať o ženských telách a podobne. Rozhodne si myslím, že by ženy mali mať nad svojím telom úplnú kontrolu,“ povedala nedávno stanici Voice of America volička z Nevady Jessica Ponce de Leonová, ktorá podporuje právo na potrat, a stojí tak na jednej strane debaty.
Na tej druhej treba Emily Costellová, taktiež nevadská volička, podľa ktorej by potraty nemali byť bežne dostupné. „Keď vidíte, ako deštruktívne je to pre jediného človeka, okamžite to zmení váš názor,“ povedala.
Reprezentatívny prieskum inštitútu Pew Research Center ukazuje, že dva roky po prelomovom rozhodnutí najvyššieho súdu USA, ktorý po takmer 50 rokoch zrušil celoštátne právo na interrupciu zhruba do 22. týždňa po počatí, je väčšina Američaniek a Američanov podobného názoru ako prvá z oslovených voličiek.
Potrat by mal byť legálny vo všetkých alebo väčšine prípadov podľa 63 percent opýtaných. Nelegálny vo všetkých či väčšine prípadov by mal byť podľa 36 percent z nich.
Ich názory sú do veľkej miery ovplyvnené náboženskou aj straníckou príslušnosťou. Medzi republikánskymi voličmi si ich legálne potraty praje 41 percent a 57 percent je za to, aby boli väčšinovo nelegálne. U demokratov je za právo na potrat 85 percent z nich a len 14 percent proti.
Rozdiely v kampani
Tieto rozdiely sa odrážajú aj v odlišnom zameraní predvolebnej kampane Harrisovej a Trumpa. Pre 60-ročnú viceprezidentku je téma jedným z kľúčových. Je to viditeľné aj na jej oficiálnych stránkach, kde zdôrazňuje, že ženy si majú „O svojom tele rozhodovať sami“, a nemá im do toho hovoriť vláda. Sľubuje tiež, že by sa ako prezidentka postavila proti prípadnému zákonu, ktorý by chcel potraty zakázať na celoštátnej úrovni.
Naproti tomu pre osemdesiatsedemročného exprezidenta nie je otázka potratov zďaleka taká dôležitá. Vôbec ju nespomína v zozname svojich 20 hlavných priorít. Zároveň sa ale Trump hrdo hlási k tomu, že dva roky starý prelomový verdikt najvyššieho súdu prišiel vďaka tomu, že medzi sudcov za svojho prezidentstva vymenoval troch konzervatívcov. Tí prispeli k zrušeniu precedensu stanovenému v roku 1973 prípadom Roe verzus Wade.
Predvlaňajší verdikt sudcov určil, že namiesto celoštátneho práva na potrat bude na jednotlivých štátoch, či potraty povolia, či zakážu. Celkovo 14 štátov odvtedy potraty prakticky úplne zakázalo. Ďalšie ich obmedzili, kvôli čomu tunajšie obyvateľky za umelým prerušením tehotenstva musia niekedy cestovať stovky aj tisíce kilometrov do iných amerických štátov.
Harrisová, ktorá verí, že jej frustrácia značnej časti Američaniek a Američanov v kampani pomôže. Tvrdí, že republikáni plánujú ešte ďalekosiahle obmedzenie potratov. „Pochopte, že ak bude Donald Trump opätovne zvolený, podpíše celoštátny zákaz potratov,“ vyhlásila v septembrovej televíznej debate. „Je to lož,“ reagoval na to Trump, podľa ktorého je teraz všetko, ako má byť, teda že o danej otázke rozhodujú jednotlivé štáty.
Nečakané dopady
Verdikt najvyššieho súdu mal ale aj nečakané nepriame dopady. Napríklad v južanskej a jasne republikánskej Alabame. Tamojší najvyšší súd totiž vo februári rozhodol o tom, že aj na embryá je z právneho hľadiska potrebné nazerať ako na deti. To ohrozilo kliniky asistované reprodukciou metódou IVF. Pri nej lekári bežne vyhadzujú nepoužiteľné alebo nepotrebné oplodnené vajíčka. Hrozilo by im tak množstvo žalôb.
Alabamské kliniky asistovanej reprodukcie preto prerušili prevádzku. To si však neželali ani republikánski voliči. Hneď v marci tak tunajší zákonodarcovia prijali nový zákon. Má chrániť poskytovateľov asistovanej reprodukcie pred obvineniami či žalobami vyplývajúcimi z ich práce.
Aj kvôli takýmto prípadom sa súbežne s novembrovými prezidentskými voľbami v rekordných desiatich amerických štátoch uskutočnia referendá o tom, či má byť právo na potrat zakotvené v ich ústavách. Patrí k nim aj Arizona a Nevada, teda dvojica z celkovo siedmich kľúčových štátov, ktoré budú mať najväčší vplyv na to, kto sa stane budúcim americkým prezidentom.
