Čisté finančné aktíva priemerného Slováka sú najnižšie spomedzi porovnávaných krajín EÚ. Jeho dlh je zároveň druhý najvyšší. Ako jediní v regióne nových členských krajín EÚ majú obyvatelia Slovenska v priemere viac dlhov ako finančných aktív. Poukázala na to Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR na základe aktuálnej správy medzinárodnej poisťovacej skupiny Allianz.
„Finančný majetok Slovákov je po pandémii, energetickej kríze a vysokej inflácii úplne najnižší spomedzi vybraných krajín. V roku 2023 sme sa prepadli aj pod úroveň čistých finančných aktív priemerného Rumuna. V predchádzajúcich rokoch boli v tomto ukazovateli na dne tohto rebríčka práve Rumuni,“ upozornil ekonomický analytik KOZ Ján Košč.
Kým priemerný Slovák vlastní podľa údajov Allianz čisté finančné aktíva vo výške 9 160 eur, v prípade priemerného obyvateľa Českej republiky ide o 31 910 eur. V Slovinsku je to 28 970 eur, v Maďarsku 22 860 eur a v Poľsku 13 570 eur. Medziročne vzrástli čisté finančné aktíva občanovi SR o 150 eur. V porovnaní s porovnateľnými krajinami je to najmenej, zdôraznil Košč.
Miera zadlženia
Druhým problémom, ktorý trápi slovenské domácnosti, je podľa analytika miera zadlženia. Po Estónsku má SR druhý najvyšší dlh, v priemere 10 560 eur na obyvateľa. Priemerný dlh slovenského občana je tak vyšší ako jeho čisté finančné aktíva, a to o 1 400 eur.
„Podiel dlhu na hrubých finančných aktívach bol v roku 2023 na Slovensku vo výške 54 percent a v medziročnom porovnaní stúpol o dva percentuálne body (p. b.). Druhí v poradí v regióne sú Estónci len s 31 percentným podielom. Ich podiel medziročne klesol o dva p. b.,“ vyčíslil analytik.
Upozornil, že čistý finančný majetok slovenských domácností je okrem vkladov v bankách z veľkej časti uložený v akciách, dlhopisoch a podieloch v druhom a treťom dôchodkovom pilieri.
„Odhliadnuc od vkladov v bankách a súkromných investícií je finančný majetok v dôchodkovom sporení reálne nedostupný. Je nepoužiteľný napríklad na sanáciu vlastných dlhov, na prípadne preklenutie finančných problémov zapríčinených stratou zamestnania alebo nepriaznivou životnou situáciou,“ doplnil Košč.