V nedeľu (6. 10.) si pripomíname 80. výročie Karpatsko-duklianskej operácie. Pri pamätníku na Dukle sa koná spomienková slávnosť. Jej hosťami sú aj najvyšší ústavní činitelia, súčasťou osláv sú ukážky ozbrojených síl a vojenskej polície a kultúrny program.
Vo Svidníku platia viaceré dopravné obmedzenia. Hraničný priechod Vyšný Komárnik – Barwinek bude od 6.00 do 18.00 úplne uzavretý.
Karpatsko-duklianska operácia mala pomôcť Slovenskému národnému povstaniu (SNP). Pripomíname si ju preto 6. októbra, že práve vtedy sa podarilo vojakom československého armádneho zboru prekročiť štátnu hranicu na Dukle. Do histórie vošla ako jedna z najväčších horských bitiek 2. svetovej vojny.
Karpatsko-dukliansku operáciu v Správach :24 pripomenul redaktor Robert Latta:
S Karpatsko-duklianskou operáciou sa pôvodne vôbec nepočítalo. „Vojská, ktoré sa dostali do predhoria Karpát, v tom čase plánovali dlhšiu operačnú prestávku,“ priblížil historik Vojenského historického ústavu vo Svidníku Peter Holík.
Zmenilo to SNP, ktoré mali sovietski a československí vojaci podporiť. Na prípravu však mali iba štyri až päť dní. „Počítalo sa s tým, že na piaty, šiesty deň od začatia tejto vojenskej operácie útočiace vojská dorazia do Prešova a potom ďalej budú pokračovať do Banskej Bystrice. Dukliansky priesmyk sa vybral preto, lebo to bola najkratšia cesta, ako pomôcť Slovenskému národnému povstaniu,“ vysvetlil historik Jozef Rodák.
Krátka príprava sa však prejavila. Boje v Karpatoch sa zasekli na dlhé týždne. „Nemci, keď Moskalenko, jeho 38. armáda zaútočila 8. septembra, postupne začali sťahovať posily z iných úsekov frontu. Z rýchleho pochodu sa to zmenilo na ťažké boje v ťažkom teréne o takmer každú jednu výšinu, ktorá sa v Karpatoch nachádza,“ ozrejmi Holík.
Operácia mala množstvo obetí
Čo sa týka počtu obetí, existuje niekoľko verzií. Napríklad v prípade nemeckého Wehrmachtu sa hovorí o strate 22-tisíc vojakov, ale aj o vyšších číslach.
„Na strane Červenej armády to bolo 21-tisíc padlých. Československý armádny zbor mal 1 800 padlých a 4 500 ranených a nezvestných vojakov,“ uviedol Rodák.
Karpatsko-duklianská operácia teda svoj pôvodný zámer nesplnila. Napriek tomu ju, podľa historikov, nemožno vnímať ako neúspešnú.
„Keby Nemci nestiahli svoje sily z povstaleckého územia a použili na potlačenie slovenských povstalcov, tak povstanie by bolo v priebehu jedného týždňa potlačené a zlikvidované,“ povedal historik Jozef Rodák.
„No a navyše treba povedať aj to, že práve Karpatsko-duklianska operácia, spolu s SNP, nás dostáva po druhej svetovej vojne na stranu víťazných mocností, čiže aj to bol ten jej taký význam,“ uzavrel Holík.
