Iracká ústava síce na papieri garantuje slobodu vierovyznania, v praxi je však situácia oveľa zložitejšia. Krajinu sužujú sektárske konflikty medzi väčšinovými šiitskými a menšinovými sunnitskými moslimami. Radikáli z organizácie Islamský štát zas útočia aj na kresťanské komunity.
Napriek tomu však miestni katolíci robia všetko preto, aby podporili medzináboženský dialóg. Na jednom takomto mieste, kde sa o to snažia, natáčal aj štáb Slovenskej televízie.
Ešte pred dvoma rokmi žilo v Iraku jeden a pol milióna kresťanov, dnes už len 300-tisíc. Malá komunita je však viditeľná. Tak ako tento kláštor v Sulejmánii. „Naším cieľom je spájať ľudí, hľadať, čo majú spoločné. Ponúkame im expertízu, ako spolu priateľsky komunikovať, preto tu organizujeme rôzne aktivity,“ priblížil otec Jens.
Komunite irackých kresťanov sa v relácii Aktuálne :24 venovala redaktorka Anna Síposová:
V ich organizovaní ich podporuje aj Slovenská katolícka charita (SKCH). Medzináboženský dialóg je dôležitý na zmierňovanie napätia medzi komunitami. To sa najlepšie dosahuje spoločnými aktivitami, ako sú divadelné krúžky, jazykové kurzy, zdieľanie spoločnej knižnice, kde si môžu jednotlivé komunity nájsť svoje knižky, o ktorých sa môžu ďalej rozprávať,“ uviedla projektová manažérka SKCH Jana Urbanová.
Divadelné kurzy a hudobné lekcie
Tie môžu čítať aj vďaka generátoru, ktorý kúpila Slovenská katolícka charita. Predsa len výpadky elektriny sú v Iraku stále viac pravidlom než výnimkou. „Spolupracujeme so Slovákmi už roky. Vidím, ako je pre nich dôležitý rešpekt medzi náboženstvami,“ hovorí otec Jens.
V centre sú okrem divadelných kurzov, kde nechýba ani nácvik Orwellovej Zvieracej farmy, aj hudobné lekcie. V týchto dňoch v kláštore finišujú prípravy na spustenie aktivít po prázdninách.
Kresťanskú komunitu al-Kchálil založil taliansky jezuita Paolo Digiglio, ktorý je už 11. rok v zajatí extrémistov z Islamského štátu. Jeho myšlienka medzináboženského rešpektu však slobodne žije v tomto kláštore.
Najviac irackých kresťanov sa hlási k chaldejskej katolíckej cirkvi. Uznáva autoritu pápeža, ale zachováva si i vlastné tradície, napríklad používanie aramejčiny.
