Sviatok Všetkých svätých sa nezvykol sláviť na začiatku novembra, ako sme zvyknutí. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedla etnologička Katarína Nádaská. Vysvetlila tiež, že tento sviatok sa pôvodne slávil v máji a na jeseň ho presunul pápež Gregor III. v prvej polovici ôsmeho storočia.
Samotný sviatok zaviedol v roku 609 pápež Bonifác. „V starovekom Ríme vládol polyteizmus, teda boli v ňom chrámy, kde sa uctievali rôzni bohovia. Po prijatí kresťanstva ostal posledným rímskym chrámom, kde sa uctievali všetky predkresťanské, teda pohanské božstvá, Panteón. Ten ostal zachovaný, nenahradili ho ani kresťanské chrámy,“ vysvetľuje etnologička pôvod sviatku.
Práve Bonifác IV. tento chrám začiatkom siedmeho storočia zasvätil Panne Márii a všetkým dovtedajším svätým. Zvyčajne išlo o kresťanských mučeníkov.
Významný deň
Nádaská podotkla, že v minulosti bol 1. november na území Slovenska zaujímavým dňom aj zo svetského hľadiska.
„Vtedy sa zvyčajne končilo funkčné obdobie richtára, konali sa voľby ako richtára, tak aj obecných sluhov. Volil sa aj obecný pastier,“ priblížila a doplnila, že to býval aj deň zosypu, kedy sa prinášalo zrno ako naturálna odmena obecných sluhov a pastierov.
„Okrem návštevy cintorína sa teda v minulosti konali aj celkom prozaické a potrebné svetské veci,“ vraví Nádaská. Skonštatovala tiež, že tak v minulosti, ako aj dodnes sa ľudia na novembrové sviatky zvyknú pripravovať v predstihu. Chodievajú na cintoríny, čistia a zdobia hroby. Prinášajú aj kvetiny, zvyčajne chryzantémy.
„Toto je tradícia prevzatá z dávnej minulosti, keďže aj v predkresťanskom období si ľudia pripomínali svojich mŕtvych predkov a pokiaľ títo boli pochovávaní kostrovým spôsobom, tak sa na prelome jesene a zimy zvykli stretávať pri hroboch,“ vraví Nádaská.
Sviečky namiesto vatier
Ozrejmila tiež, že zvyk zapaľovať na hroboch sviečky so sebou prinieslo kresťanstvo, pôvodne sa na nich napaľovali malé vatry.
Sviatok Pamiatka zosnulých pochádza od benediktínskych mníchov a s jeho slávením sa začalo v deviatom storočí. „Zaviedli tradíciu, že 2. novembra večer vyzváňali a spievali žalmy za svojich mŕtvych spolubratov. Začali slúžiť aj zádušné omše za týchto zosnulých,“ priblížila Nádaská.
Dodala, že tento zvyk sa pomerne rýchlo ujal a rozšíril, osvojila si ho celá západná cirkev a veriaci. „Pre veriacich kresťanov má veľký duchovný význam, čo súvisí s kresťanským učením o duši človeka, ktorá je nesmrteľná,“ vysvetľuje etnologička.
Kresťania veria, že ak sa človek zúčastní na liturgických obradoch a obetuje ich za zosnulých, ich dušiam v očistci sa uľaví a skôr sa dostanú do neba. „Sú na to vyhradené nielen Dušičky, ale aj nasledujúcich desať dní, takzvaná dušičková oktáva,“ doplnila Nádaská.
