Amnesty International pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudí bez domova predstavila rozsiahlu výskumnú správu, ktorá odhaľuje zásadný problém nedostupnosti verejného nájomného bývania na Slovensku.
Veľká časť obyvateľstva Slovenska nemá reálny prístup k verejnému nájomnému bývaniu. Problémom sú kritériá na pridelenie nájomných bytov.
„Verejné nájomné bývanie tvorí len 1,6 percenta bytov. Ukazuje to, že je to dlhodobo nízka priorita pre politikov,“ priblížil riaditeľ Amnesty International Rado Sloboda.
Podľa neho za to môžu aj stanovené kritériá. „Najproblematickejšie sú výška zábezpeky, ktorú musia ľudia platiť. Ak by malo verejné nájomné bývanie pomôcť najmä nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, tak, samozrejme, keď je nastavená vysoká zábezpeka, len ťažko môžu takýto byt získať,“ upozorňuje Sloboda.
Vo väčšine krajských miest je stále kritériom aj to, že musíte mať trvalý pobyt v meste. „To môže byť problém. Podľa nás je oveľa dôležitejší skutočný trvalý pobyt a nie to, čo je na papieri,“ dodáva.
Útulky nie sú riešením
Ďalšou problematickou podmienkou je aj minimálna výška zdokladovateľného príjmu. „Nízkopríjmové skupiny mnohokrát nemôžu nastavené hranice dosiahnuť. Verejné nájomné bývanie má slúžiť na to, aby sme pomohli nízkopríjmovým skupinám, aby mohli bývať, pretože je to ľudské právo,“ upozorňuje Sloboda.
Veľa ľudí, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii, teda využíva služby nocľahární alebo útulkov. Tie však nevznikli na to, aby dlhodobo riešili problém nedostatku adekvátneho bývania, upozorňuje Sloboda.
„Vznikli na to, aby pomáhali v akútnych krízach, keď človek stratí bývanie. Tieto služby, mnohokrát aj dobre poskytované, sú preťažované klientmi a klientkami, lebo suplujú to, čo štát za 30 rokov zanedbal. Nemáme nájomné verejné bývanie a v útulkoch a nocľahárňach sú niekedy ľudia aj roky a to je problém,“ dodal.
