Verejne známe osoby a politici by mohli od médií žiadať opravu príspevkov, ktoré sa ich týkajú. Návrh zákona z dielne SNS schválila vláda. Odborníci majú k návrhu novely výhrady.
Podľa návrhu zákona verejne známa osoba alebo politik môže žiadať od média, ktoré o ňom píše, opravu, ak má čo i len subjektívny pocit, že sú informácie nepravdivé. Nemusí pri tom dokazovať ani to, či mu príspevok spôsobuje škodu. Dokazovať pravdivosť informácií bude musieť médium.
„Je to v širšom kontexte aj jeden z legislatívnych návrhov v rámci Lex atentát. Ak ste napísali niečo, tak si musíte za tým stáť a musíte dokázať, že vaše tvrdenie je pravdivé. A nie vy sa vyviňovať, že to nie je pravda a ešte dávať dôkazy. Vy ak niečo tvrdíte, vy to musíte dokázať,“ vysvetlil poslanec Roman Michelko (SNS).
„Zákon reguluje najmä tzv. štandardné médiá, ktoré už dnes reguluje zákon. Ide o zákon, ktorý navrhujú politici, ktorí tieto štandardné médiá neustále považujú za nie úplne objektívne. Sú to práve tí politici, ktorí vo veľkej miere využívajú neštandardné alebo konšpiračné médiá,“ reagovala poslankyňa Zora Jaurová (Progresívne Slovensko).
Návrhu zákona o práve na odpoveď sa v Správach venovala redaktorka Karolína Janičíková:
Ak médium opravu odmietne alebo sa nedohodne so žiadateľom, môže rozhodnúť súd. Novinárom by v takomto prípade hrozili aj sankcie.
„Spolu so žalobou môže fyzická osoba, ktorá sa domáha práva na opravu alebo práva na dodatočné oznámenie, požiadať súd aj o priznanie primeranej peňažnej náhrady, ktorá môže byť súdom priznaná v rozmedzí od tisíc eur do 15-tisíc eur,“ uvádza sa dôvodovej správe návrhu zákona.
Šikanovanie médií
Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc žiada poslancov parlamentu, aby takýto návrh zákona neschválili. Podľa nich môže dochádzať k šikanovaniu médií.
„Ak chcú poslanci vládnej väčšiny a ministerstvo kultúry dosiahnuť tieto ciele, mali by prestať bojkotovať v informovaní verejnosti niektoré médiá, systematicky podkopávať nezávislosť verejnoprávneho telerozhlasu, verbálne útočiť na kritických novinárov a šíriť dezinformácie,“ priblížil Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.
Podľa odborníkov bude problém aj to, ak by novinár pred súdom musel odhaliť mená a názvy zdrojov, ktoré nechceli byť verejne známe.
Návrh novely zároveň kladie povinnosť prevádzkovateľom spravodajských webových portálov, aby získavali a overovali osobné údaje ľudí v diskusiách pod článkom, čo je podľa mediálneho právnika neprípustné.
„Seriózne médiá už dnes umožňujú diskutovať pod článkom len osobám, ktoré sú registrované na základe nimi uvedených informácií, avšak médiá nemajú priestor ani zákonné oprávnenie tieto údaje kontrolovať alebo akokoľvek overovať,“ vysvetlil právnik a expert na mediálne právo Tomáš Kamenec.
Po schválení vládou mieri poslanecký návrh do parlamentu. Roman Michelko avizuje, že v návrhu sa ešte budú robiť zmeny.
