Zoskupenie štyroch prozápadných opozičných strán podľa exit pollu zrejme získa väčšinu v sobotných (26. 10.) parlamentných voľbách v Gruzínsku.
Opozičné strany podľa prieskumu získali 51,9 percent hlasov, pričom vládnuca strana Gruzínsky sen získala 40,9 percent. Informuje o tom agentúra AFP.
Agentúra Reuters však upozorňuje na rozdiely vo zverejnených exit polloch. Podľa ústrednej volebnej komisie po sčítaní hlasov zo 70 percent okrskov vedie v gruzínskych voľbách vládnuci Gruzínsky sen s asi 53 percentami.
Jeden prieskum ukázal, že vo voľbách zrejme zvíťazí Gruzínsky sen, zatiaľ čo na základe dvoch ďalších prieskumov získa väčšinu v parlamente zoskupenie štyroch opozičných strán.
Prvé reakcie
Prezidentka Salome Zurabišviliová po zverejnení exit pollu, podľa ktorého zrejme zvíťazí opozičné zoskupenie, na sociálnej sieti X uviedla, že „európske Gruzínsko vyhráva s 52 percentami napriek pokusom o zmanipulovanie volieb a bez hlasov diaspóry“.
Líderka opozičnej strany Zjednotené národné hnutie (UNM) Tina Bokučava, ktorá je súčasťou opozičného zoskupenia, povedala novinárom, že vo voľbách zvíťazil gruzínsky ľud a Európa.
Gruzínsky oligarcha a zakladateľ strany Gruzínsky sen Bidzina Ivanišvili však za víťaza volieb vyhlásil vládnucu stranu, píše Reuters. Podľa agentúry DPA krátko po zatvorení volebných miestností oslavovala strana v Tbilisi údajné víťazstvo vo voľbách ohňostrojom.
Gruzínsko je od decembra 2023 kandidátskou krajinou do EÚ. Brusel mu však v júli pozastavil prístupový proces a zmrazil desiatky miliónov eur finančnej pomoci, a to v reakcii na prijatie „zákona o zahraničných agentoch“.
Brusel varoval, že prijatím takéhoto zákona Gruzínsko podkopáva svoju dlhodobú snahu o členstvo v Európskej únii. Upozornil tiež, že o šanciach Gruzínska na jeho členstvo v eurobloku zrejme rozhodnú aj výsledky parlamentných volieb.
Ako sa zmenil Gruzínsky sen
Gruzínsky sen je pri moci od roku 2012. Spočiatku mal liberálnu prozápadnú politickú agendu, avšak v posledných dvoch rokoch strana zmenila svoju politickú orientáciu a kritici ju obviňujú z potláčania demokracie a približovania sa k Rusku.
V predvolebnej kampani šírila konšpiračné teórie o vťahovaní Gruzínska do konfliktu na Ukrajine a o bezprostredne hroziacej vojne, ktorej dokáže zabrániť len ona, komentuje AFP. Kremeľ v piatok obvinil Západ zo zasahovania do parlamentných volieb v Gruzínsku.
Voľby v Gruzínsku v sobotu sprevádzalo aj viacero násilných incidentov. Ústredná volebná komisia oznámila, že eviduje viac ako 100 porušení pravidiel pri hlasovaní.
