Kým ešte v 60. rokoch minulého storočia mal pracovný týždeň šesť dní a chodilo sa do práce aj v sobotu, dnes sa čoraz častejšie hovorí o tom, že už aj päťdňový pracovný týždeň je prežitkom.
Pravdou však je, že naša spoločnosť ešte nie je pripravená na tri voľné dny v týždni. Čoraz častejšie však viacerí zamestnávatelia experimentujú s flexibilným pracovným časom.
K jeho zavedeniu pomáhajú aj časové banky a časové kontá. O tom, ako táto flexibilita vplýva nielen na pracovný, ale aj súkromný život, sme sa porozprávali s expertom Inštitútu zamestnanosti Michalom Páleníkom.
“Zatiaľ čo v bežnej banke si človek dáva peniaze, aby na konci mesiaca, roka niečo v nej mal, z časovej banky z pohľadu pracovného práva má človek určené, koľko má odpracovať v danom mesiaci či týždni. Postupne si z toho vyberá tak, aby mu na konci mesiaca zostala nula,“ uviedol Páleník.
Podľa experta je dobré, keď zamestnanec nemusí byť v práci práve od 7.00 do 15.00 h, ale môže si určiť, kedy príde. “Z pohľadu zákonníka práce sa hovorí o pružnom pracovnom čase. Zamestnanec so zamestnávateľom má dané, ktoré presné hodiny musí byť v práci,“ pokračoval Páleník.
Odborník za jeden z najväčších benefitov flexibilného pracovného času považuje to, že zamestnanec si môže prispôsobiť začiatok a koniec pracovnej doby svojmu spaciemu rytmu.
Flexibilný pracovný čas by však nemal mať vplyv na plat. “Ide o štandardnú pracovnú pozíciu so štandardnými právami a povinnosťami. Samozrejme, keď je človek spokojnejší v práci, na čo vplýva dobré pracovné prostredie, kolegovia, zmysel práce, tak je možno ochotnejší pracovať aj za trošku menšiu mzdu,“ konštatoval Páleník.
Princípy časových bánk
Princípy časových bánk využívaných v prostredí firiem a spoločností predstavil v 80. rokoch minulého storočia Didymus Hasenkopf. Bol majiteľom závodu na spracovanie dreva v nemeckom Bavorsku.
Prišiel s nápadom, ako si udržať zamestnancov aj v časoch, kedy je núdza o objednávky. Pracovníci si mohli podľa osobných preferencií dohodnúť pracovný čas v intervale 42 až 50 hodín týždenne.
Hodiny strávené v práci navyše sa evidovali počas celého roka. V prípade menšieho množstva objednávok a teda aj práce, sa využili na vykrytie voľna.
Ďalšia forma časovej banky sa snaží riešiť problémy s dlhodobou nezamestnanosťou. Celý princíp stojí na tom, že každý človek má ostatným čo ponúknuť na rozdiel od trhu práce, na ktorom sa jednotlivci môžu dlhodobo nachádzať bez uplatnenia.
Členovia časovej banky ponúkajú rôzne druhy činností, ktorými by mohli byť nápomocní ostatným. Napríklad opravu auta, remeselné práce v domácnosti alebo na záhrade, stráženie detí alebo domácich miláčikov, varenie, upratovanie, doučovanie a podobne.
Podstatou je vzájomná pomoc
Podstatou tohto systému je vzájomná pomoc medzi ľuďmi a organizáciami. Je to metóda vzájomného zdieľania času a služieb. Za každú hodinu práce získa člen jeden časový dolár, za ktorý si môže neskôr kúpiť službu niekoho iného.
Nie je ničím výnimočným, keď si vďaka výmene svojich zručností v časovej banke majiteľ domu pomôže k rýchlejšej a neporovnateľne lacnejšej rekonštrukcii alebo oslávenec si zabezpečí organizovanie narodeninovej oslavy.
V Británii funguje aj prvá špecializovaná časová banka zameraná na vymienenie služieb zdravotnej starostlivosti.
