Ako hranie hier ovplyvňuje fungovanie ľudských mozgov? Na túto otázku hľadali odpovede vedci z Manchesterského múzea vedy a priemyslu a Western University v Kanade.
Približne tisíc ľudí z celého sveta sa v rámci ich štúdie zúčastnilo špeciálnych testov mozgu a odpovedalo na otázky týkajúce sa ich životného štýlu.
Výsledky ukázali, že hráči dosiahli lepšie výsledky v testoch pamäti, pozornosti a uvažovania v porovnaní s tými, ktorí videohry nehrali.
„Videohry predstavujú súbor problémov. Čím komplexnejší problém, tým viac musia zapojiť mozgové bunky. Štúdia zistila, že hráči, ktorí hrajú viac ako päť hodín týždenne, majú posilnenú krátkodobú pamäť a celkovo myslenie,“ hovorí Michal Božík z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Za najviac prínosné sa považujú strategické hry. Veľa mladých ľudí sa vďaka videohrám učí aj cudzí jazyk, keďže veľká väčšina z nich je v angličtine.
Vplyvu videohier sme sa venovali v relácii Aktuálne :24. Vypočujte si celý rozhovor s Michalom Božíkom:
S videohrami však súvisia aj negatívne javy, napríklad závislosť. Božík upozorňuje, že ide o spektrum správania. „Nie je to tak, že máme zdravých ľudí a na druhej strane závislých ľudí,“ vysvetľuje. Klinická diagnóza závislosti sa podľa neho týka len veľmi malého percenta ľudí, ktorí hrajú videohry.
Upozorňuje, že spozornieť by sme mali vtedy, keď hranie videohier vytvára konflikt s inými činnosťami v našom živote, či už ide o pracovnú, školskú alebo sociálnu sféru.
Božík kladie dôraz na vyvážený životný štýl – mať aj fyzický pohyb aj inú intelektuálnu aktivitu. „Ja dávam laickú radu, že videohry by mali tvoriť maximálne jednu tretinu voľného času, aby ostala jedna tretina na fyzický pohyb a jedna tretina na nejakú sociálnu aktivitu,“ dodal.
