Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová sa počas svojej vlády snažila zabrániť rýchlemu vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie (NATO). Už vtedy sa obávala vojenskej reakcie Ruska.
Politička, ktorá stála na čele nemeckej vlády 16 rokov, to napísala vo svojich pamätiach, z ktorých pred ich štvrtkovým (21. 11.) zverejnením citoval nemecký denník Die Zeit.
Kniha s názvom Freiheit. Erinnerungen 1954 – 2021 (Sloboda. Spomienky 1954 – 2021) vyjde budúci utorok v 30 krajinách.
Podľa agentúry DPA Merkelová v memoároch okrem iného opisuje stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a bývalým a budúcim prezidentom USA Donaldom Trumpom.
Kritika za jej politiku k Rusku
Merkelová stála na čele Kresťanskodemokratickej únie (CDU) 18 rokov a v rokoch 2005 až 2021 viedla nemeckú vládu.
Po odchode z vrcholovej politiky sa stiahla do ústrania a na verejnosti vystupuje len zriedka. Poslednou výnimkou bola septembrová recepcia pri príležitosti jej 70. narodenín.
Najmä po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 čelila Merkelová kritike za svoju politiku voči Rusku aj Ukrajine. Vo svojich memoároch sa podľa denníka Die Zeit k tejto téme vracia a kritiku obhajuje.
Okrem iného píše o samite NATO v Bukurešti v roku 2008, na ktorom členovia pod vplyvom niektorých krajín, ktoré sa obávali zhoršenia vzťahov s Ruskom, nezaradili Ukrajinu a Gruzínsko do Akčného plánu členstva (MAP). Aliancia však uviedla, že obe krajiny sa v budúcnosti môžu stať členmi NATO.
„Chápala som túžbu krajín strednej a východnej Európy vstúpiť do NATO čo najskôr,“ napísala bývalá kancelárka. „Prijatie nového člena by však malo priniesť viac bezpečnosti nielen im, ale aj NATO,“ dodala.
Napísala, že ju obzvlášť znepokojujú riziká spojené s prítomnosťou ruskej Čiernomorskej flotily na ukrajinskom polostrove Krym, a to vzhľadom na to, že vstup do NATO si v tom čase želala len menšina ukrajinského obyvateľstva.
„Považovala som za ilúziu, že štatút MAP poskytne Ukrajine a Gruzínsku ochranu pred Putinovou agresiou, že tento štatút bude mať preto odstrašujúci účinok, že Putin sa bude nečinne prizerať tomuto vývoju,“ uviedla Merkelová vo svojich memoároch.
Vyjadrila pritom pochybnosť, že členské štáty NATO by v prípade ruského útoku na Ukrajinu alebo Gruzínsko ako kandidátske krajiny vojensky zasiahli. Dokonca aj vyrokovaný bukureštský kompromis mal podľa exkancelárky „svoju cenu“, keďže Putin ho vnímal ako „vyhlásenie vojny“.
Séria stretnutí s Putinom
Podľa úryvku uverejneného v časopise Die Zeit Merkelová v knihe opisuje aj sériu stretnutí s Putinom, ktorý na ňu podľa jej slov pôsobil ako človek, ktorý zúfalo túži po tom, aby ho brali vážne.
Ruský prezident bol „vždy v strehu“, len aby sa s ním zle nezaobchádzalo, vždy pripravený na „mocenské hry so psom“. Svojimi poslednými slovami exkancelárka pripomenula incident z roku 2007, keď sa na stretnutí s Putinom v Soči náhle objavila labradorská sučka.
To Merkelovú očividne vyviedlo z miery. Podľa nemeckých médií sa politička psov bojí po tom, ako ju jeden z nich napadol v roku 1995.
Merkelová pri opise jedného stretnutia s Putinom naznačuje, že načasovanie invázie na Ukrajinu súviselo aj s jej odchodom z politiky.
„Nebudete navždy kancelárkou a potom sa stanete členom NATO. A ja tomu chcem zabrániť,“ povedal podľa bývalej kancelárky ruský prezident.
Prvé stretnutie s Trumpom
Podľa Die Zeit Merkelová opísala aj svoje prvé stretnutie s vtedajším novým americkým prezidentom Trumpom v roku 2017, ktorého sa pýtala na jeho vzťahy s Putinom.
„Bol očividne veľmi fascinovaný ruským prezidentom. V nasledujúcich rokoch som mala dojem, že politici s autokratickými a diktátorskými črtami majú pre neho zvláštne čaro,“ povedala. Podľa nej Trump vidí svet z pohľadu realitného magnáta.
„Podľa neho krajiny medzi sebou súťažia, úspech jednej bol neúspechom druhej. Neveril, že spoločnou prácou možno dosiahnuť prosperitu pre všetkých,“ povedala.
Na to, ako sa vyrovnať „s ľuďmi so zásadne odlišnými názormi“, sa Merkelová podľa vlastných slov opýtala pápeža Františka počas audiencie vo Vatikáne, pričom Trumpa konkrétne nespomenul.
„Ohýbať, ohýbať, ohýbať, ale dávať pozor, aby ste ho nezlomili,“ povedal jej František. Pred tohtoročnými prezidentskými voľbami v Spojených štátoch Merkelová „z celého srdca“ zaželala víťazstvo demokratke Kamale Harrisovej po skúsenostiach z prvého prezidentovania republikána Trumpa.
