Hlavy štátov a predsedovia vlád na Konferencii OSN o zmene klíme (COP29) v azerbajdžanskej metropole Baku v pondelok (11. 11.) schválili nové normy Organizácie Spojených národov (OSN) pre medzinárodné trhy s uhlíkom. Ide o kľúčový krok k tomu, aby krajiny mohli obchodovať s tzv. uhlíkovými kreditmi na dosiahnutie svojich klimatických cieľov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Takmer 200 krajín sa v úvodný deň rokovaní dohodlo na niekoľkých kľúčových pravidlách pre spustenie trhu. Stalo sa tak po takmer desiatich rokoch náročných diskusií.
Predseda COP29 a minister životného prostredia Azerbajdžanu Muchtar Babajev privítal prelomové rozhodnutie. Uviedol však, že je potrebné vykonať viac práce.
Podľa vyjadrenia odborníkov je ešte potrebné rokovať o ďalších zásadných aspektoch celkového rámca, ale toto rozhodnutie priblížilo dlho očakávaný trh s vysokokvalitnými kreditmi podporovaný OSN.
Uhlíkové kredity pochádzajú z činností, ktoré znižujú emisie skleníkových plynov spôsobujúcich otepľovanie planéty alebo im zabraňujú, ako výsadba stromov, ochrana úložísk uhlíka alebo nahradenie znečisťujúceho uhlia čistými alternatívami energie.
Jeden kredit sa rovná tone zabráneného alebo odstráneného oxidu uhličitého zachytávajúceho teplo, píše AFP.
OSN od Parížskej klimatickej dohody z roku 2015 pripravuje pravidlá, ktoré umožnia krajinám a podnikom vymieňať si kredity na transparentnom a dôveryhodnom trhu.
Výpočty kreditov
Kritériá prijaté na tohtoročnom summite umožnia vypracovať pravidlá vrátane výpočtu, koľko kreditov môže daný projekt získať.
Po spustení trhu s uhlíkom by sa krajinám, a to najmä bohatým znečisťovateľom, umožnilo vyvážiť emisie nákupom kreditov od krajín, ktoré znížili emisie skleníkových plynov viac, ako prisľúbili.
Kupujúce krajiny by následne mohli uhlíkové kredity použiť na dosiahnutie klimatických cieľov, ktoré sľúbili vo svojich národných plánoch.
Európska únia a niekoľko ďalších krajín zamietli predošlý pokus OSN o reguláciu trhov s uhlíkmi v rámci Parížskej dohody v Dubaji v roku 2023. Dôvodom bola prílišná laxnosť, pripomína AFP.
