Údajné riziká vakcinácie proti ochoreniu COVID-19 je už evergreen internetu. Nedávno začalo kolovať video hudobníka Oskara Rózsu. Hovoril v ňom, prečo je heroín podľa neho menej nebezpečný ako mRNA vakcíny.
Tvrdí, že z heroínu sa dá dostať, ale grafénové vlákna, ktoré vakcíny obsahujú, sa už z tela nedostanú. Prečo ide o hoax a čo je grafén vysvetlili v rubrike Overovňa v Rádiu Slovensko redaktorka Petra Strižková a technologický novinár Martin Hodás z projektu Na druhom brehu.
Grafén je obľúbeným predmetom skúmania vedcov, pretože má viaceré užitočné vlastnosti. Je
extrémne pevný a pružný, má vynikajúcu vodivosť, ale aj antibakteriálne a antivírusové vlastnosti a rôzne potenciálne účely využitia. Napríklad, využíva sa pri výrobe elektroniky alebo vývoji nových odolných materiálov.
Ide o veľmi tenký dvojrozmerný uhlíkový materiál. Má hrúbku len jedného atómu. Vedci si od
neho už roky veľa sľubujú po rôznych stránkach.
Pokiaľ však ide o mRNA vakcíny proti ochoreniu COVID-19, v nich sa grafén ani jeho deriváty jednoducho nenachádzajú – ide o hoax. V ostatných rokoch ho už mnohokrát vyvrátili.
Vedci potvrdili, že keby vakcína obsahovala čo i len malé množstvo grafénu alebo oxidu grafénu, roztok by mal čiernu farbu. Toto tvrdenie si tak vieme overiť jednoduchým pohľadom na injekciu s očkovacou látkou.
Bagatelizácia heroínu
Mimoriadne trúfalé a nebezpečné je porovnávanie grafénu a heroínu. Umelec drogu vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach bagatelizoval.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv v reakcii označil heroín za jeden z najtragickejších príbehov v dejinách medicíny a zároveň za dôvod, prečo dnes máme prísne regulácie vývoja a uvedenia liečiv na trh.
Heroín predstavili ešte v roku 1898 a prezentovali ho ako zázračný liek na kašeľ, bolesť a iné zdravotné komplikácie. Podávali ho dokonca aj deťom. Rýchlo sa však ukázalo, že je silno návykový. Spustilo to epidémiu závislosti, čo viedlo aj k zákazu heroínu.
Ústav zdôraznil, že mRNA vakcíny sú presne opačný prípad. Ide o výsledok desiatok rokov výskumu a prešli najprísnejšími regulačnými procesmi v histórii medicíny, hoci podstatná časť verejnosti to vníma presne naopak.
