Na hlavný obsah

Krádeže masla v Rusku ilustrujú súčasnú vojnovú ekonomiku. Ceny tovarov dennej potreby prudko rastú

Putin vyzval úradníkov, aby stabilizovali ekonomiku.

Krádeže masla v Rusku ilustrujú súčasnú vojnovú ekonomiku. Ceny tovarov dennej potreby prudko rastú
Na ilustračnej snímke Červené námestie v Moskve. Foto: TASR/AP

Výdavky, ktoré dáva Rusko pod vedením prezidenta Vladimira Putina na zbrane a muníciu, Moskve pomohli udržať si prevahu na ukrajinskom bojisku. Čoraz viac sa však odrážajú v podobe prudko rastúcich cien tovarov dennej potreby, napísal britský list Financial Times (FT).

Bezpečnostné zábery v Jekaterinburgu, metropole ruského obranného priemyslu, nedávno zachytili dvoch maskovaných mužov, ako sa vlámali do obchodu s mliečnymi výrobkami. Kým jeden z nich vylúpil pokladňu, druhý ušiel s 20 kilogramami masla.

„Priemerná továreň na výrobu masla by s radosťou uspokojila dopyt a napríklad rozbehla prevádzku na tri smeny. Ale oni nemajú dostatok ľudí, ktorých by mohli zamestnať. Nemôžete bojovať s infláciou a zároveň viesť vojnu,“ hovorí Alexandra Prokopenková z mimovládnej organizácie Carnegie Russia Eurasia Center v Berlíne.

Spotrebný tovar zdražuje

Ruská centrálna banka odhaduje, že inflácia by tento rok mohla dosiahnuť až 8,5 percenta, čo je dvojnásobok jej cieľa. Spotrebný tovar zdražuje ešte rýchlejšie. Ceny masla sa medziročne zvýšili o 26 percent, čo prinútilo niektoré obchody predávať ho v plastových škatuľkách s magnetickými zámkami.

Putin vyzval úradníkov, aby stabilizovali ekonomiku a centrálna banka v októbri zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu na rekordných 21 percent. Prezident však nedal najavo, že by chcel znížiť výdavky na obranu, ktoré sú v rozpočte na budúci rok stanovené na rekordných 13,5 bilióna rubľov (takmer 129 miliónov eur).

„Ide o klasický prípad, keď je ekonomika hnaná nad rámec svojich možností,“ uviedla Elina Ribaková z Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku.

Vysoké výdavky na obranu viedli k náboru zamestnancov v zbrojárskom odvetví, kde mnoho tovární pracuje na tri smeny. To spôsobilo, že nezamestnanosť klesla na rekordne nízku úroveň 2,4 percenta. Súkromní zamestnávatelia boli nútení zvyšovať mzdy, aby mohli konkurovať, čo takmer znemožnilo zvýšiť produkciu tovarov a služieb bez toho, aby prudko vzrástli ceny.

Dopyt prevyšuje výrobné kapacity

Guvernérka centrálnej banky Elvira Nabiullinová koncom októbra v parlamente povedala, že trvalo vysoká inflácia je signálom, že dopyt výrazne prevyšuje výrobné kapacity. „V niektorých odvetviach už takmer neostáva žiadne nevyužité zariadenie, dokonca ani zastarané stroje,“ povedala.

Rozmach obrany prišiel v čase poklesu príjmov z vývozu komodít, ťažkostí s konverziou rubľa a tlaku Spojených štátov, ktoré obmedzujú platobný styk, čo zvyšuje náklady na tovar každodennej potreby. To spôsobilo, že Rusko je čoraz viac závislé od dovozu v čase, keď v podstate nemá možnosť náklady na dovoz obmedziť.

„Pred rokom som dcére kúpila rovnakú sadu zimnej termobielizne, len o jednu veľkosť menšiu. Medzitým sa cena zdvojnásobila,“ hovorí Marija, ktorá je z Moskvy a má trojročné dieťa. „Nechápem, prečo niektorí ľudia hovoria, že sa nič nezmenilo. Koľko reality môžu poprieť? „dodala.

Ľudia pociťujú dopady inflácie rôzne

Výdavky na obranu znamenajú, že rôzni ľudia pociťujú dopady inflácie rôzne, podľa toho, ako sú alebo nie sú prepojení s obranným sektorom. Za posledných sedem rokov stúpli podľa ruského štatistického úradu mzdy v IT, ťažkom priemysle a stavebníctve o 170 percent. V školstve a komunálnych službách sa ale zvýšili len o desať až 20 percent.

„Inflácia je priamy odpočet z príjmov občanov. Mzdy a príjmy sa nezvyšujú všetkým rovnako a existujú značné rozdiely,“ povedala guvernérka Nabiullinová v Štátnej dume.

Vyšší rast úrokových sadzieb vyvoláva čoraz hlasnejší nesúhlas mocných priemyselných magnátov, ako je šéf štátneho zbrojného konglomerátu Rostych Sergej Čomezov. Ten v októbri vyhlásil, že vysoké náklady na kapitál sú faktorom, ktorý obmedzuje schopnosť jeho spoločnosti predávať zbrane do zahraničia.

Prezident Putin na tieto obavy reagoval vo svojom ekonomickom prejave koncom októbra, keď vyzval úradníkov, aby udržali „konštruktívny rast“ podnikových úverov. Nabiullinová však z prudko rastúcej inflácie v Rusku obvinila skôr nedostatok pracovných síl spôsobený výdavkami, ako náklady na pôžičky alebo kapacitné problémy.

„Čo sa stane, keď všetci naraz nakúpia sústruhy na lacný úver? Nebude dosť rúk, ktoré by vyrobili ďalšie obrábacie stroje,“ povedala.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet