Americké dodávky zbraní Ukrajine a schválenie ruskej jadrovej stratégie zvyšujú napätie vo svete. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) tvrdí, že Slovensko sa pripravuje na všetky scenáre vývoja konfliktu. Ruský prezident Vladimír Putin hneď varoval, že to bude považovať za zapojenie NATO do vojny.
Švédsko začalo domácnostiam posielať brožúry s pokynmi, ako sa správne pripraviť pre prípad vojny či inej nečakanej krízy. Webové stránky s podobným manuálom spustilo aj Fínsko. Slovensko sa podľa ministra obrany pripravuje na všetky možné scenáre vývoja konfliktu.
Situácii na Ukrajine sa v reportáži v Správach venovala redakcia a redaktor Jakub Horáček:
„Preto vlastne robíme čo najrýchlejšie transformácie našich ozbrojených síl. Ale nemyslím si, že to riziko je dnes bezprostredné. Bezprostredné by som rátal v podobe hodín a dní. Týždne? To je druhá otázka, ale to uvidíme do desiatich dní, ako sa situácia s povolením vyvŕbila a podľa toho budeme reagovať,“ povedal šéf rezortu obrany.
„Netreba tu šíriť nejaké poplašné správy. Nemyslím si, že SR by sa mala stať terčom útokov zo strany Ruskej federácie,“ myslí si Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry (Smer-SD).
„Čoho sa ja obávam, je implózia ruského vedenia alebo ruského systému ako takého, kedy by Kremeľ mohol mať obavu z toho, že by prehrával vojnu, tak by možno urobil zúfalý krok,“ skonštatoval člen výboru Juraj Krúpa (SaS).
Americké strely a nová jadrová doktrína
Kremeľ tvrdí, že Ukrajina už použila americké rakety na ciele na ruskom území. Podľa Moskvy vyslala šesť striel ATACAMS na vojenský arzenál v Brjanskej oblasti. Ruský prezident Vladimir Putin bezprostredne schválil novú jadrovú doktrínu.
„Vo všeobecnosti sa v dekréte píše, že Ruská federácia si vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane v prípade agresie s použitím konvenčných zbraní proti nej alebo proti Bielorusku ako členovi Zväzovej únie,“ priblížil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
„Toto ruské vyhlásenie vnímam v kontexte snahy odradiť spojencov. Odradiť Západ od ďalšej pomoci Ukrajine tak, ako zmenili doktríny štyri či päťkrát predtým,“ zhodnotil podpredseda Zahraničného výboru NR SR Tomáš Valášek (PS).
K rozhodnutiu Washingtonu sa vzápätí podľa medializovaných informácií pridalo Francúzsko a Veľká Británia so svojimi raketami stredného doletu. Väčšina európskych štátov tieto kroky privítala. Proti posielaniu rakiet na Ukrajinu je Maďarsko a Slovensko.
„Francúzi si môžu povedať, Briti, že to je ďaleko od našich hraníc, ale my sme preboha susedia s Ukrajinou. Považujeme toto rozhodnutie za dôkaz, a opäť ma budú všetci žrať, že Západ nechce na Ukrajine mier,“ vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD).
„Ukrajina by mala použiť zbrane, ktoré sme jej poskytli, nielen na to, aby zastavila šíp, ale aby zasiahla aj lukostrelcov. Každý urobí čokoľvek, čo považuje za potrebné, aby Ukrajine pomohol,“ povedal šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.
Hrozí tretia svetová vojna?
Senátor a predseda výboru pre medzinárodné záležitosti hornej komory ruského parlamentu Vladimir Džabarov povedal, že rozhodnutie USA môže viesť k tretej svetovej vojne.
„Rusi tento argument používajú relatívne často, to nie je nič po prvýkrát, keď použili termín tretia svetová vojna, že tá pomoc Ukrajine vedie k tretej svetovej vojne, ja si myslím, že to je prehnané,“ dodal bývalý náčelník Generálneho štábu Armády ČR Jiří Šedivý.
Vojenskú podporu od iných krajín dostáva aj Rusko. Okrem Severnej Kórey mu Irán dodal tisíce útočných dronov.
