Dôsledky klimatickej zmeny v mestách bude riešiť celonárodný projekt. Pripravuje ho Medzinárodný inštitút výskumu klimatickej adaptácie spolu so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Extrémne horúčavy, sucho aj prívalové dažde a záplavy sú stále väčší problém. Mestá sa preto musia prispôsobiť.
Najznámejšími spôsobmi ochladzovania miest sú zelené strechy a steny či dažďové záhrady. Okrem toho, že vedia ochladiť budovu aj o tri stupne, dokážu zadržiavať dažďovú vodu.
„My si dnes púšťame dažďovú vodu do kanalizácie a ešte za ňu platíme. Táto voda je médium chladenia. A tú potrebujeme v tých mestách využiť presne na to, aby nám chladila okolie, aby nám podporovala zeleň,“ uviedol prezident Medzinárodného inštitútu výskumu klimatickej adaptácie Branislav Siklienka.
„S medzinárodným inštitútom pripravujeme koncept národnej adaptácie na klimatickú zmenu, aby sme ju dokázali aplikovať v rámci celého Slovenska, v každom jednom meste, každej jednej obci. Vodozádržné opatrenia, zelené strechy, výsadba novej zelene,“ priblížil predseda ZMOS Jozef Božík.
Celonárodnému projektu, ktorý do miest prinesie zelené strechy sa v reportáži v Správach venovala redaktorka Barbora Žiačiková:
Slovensko má čo dobiehať
Aj keď majú slovenské mestá, čo sa týka klimatickej adaptácie, čo dobiehať, vieme nájsť aj niekoľko pozitívnych príkladov, ako napríklad zelená strecha na jednom z bytových domov v Bratislave.
„Robíme mnohé vodozádržné opatrenia pri rekonštrukcii našich školských budov alebo domovov sociálnych služieb. Aj pri ich zatepľovaniach dávame pozor na to, aby sme mali kvalitné okná, ktoré nebudú prepúšťať teplo. Takisto robíme zelené strechy,“ priblížil predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.
Vo Švédsku vyvinuli a už 30 rokov využívajú odvádzanie dažďovej vody pomocou kamennej drenáže. „Ktoré do miest dostávame pod pevnené povrchy a vytvárame priestor pre korene stromu, pre dažďovú vodu a zároveň zachovávame funkciu záťaže, ktorá je v mestách všadeprítomná,“ pokračoval krajinný architekt pracujúci vo Švédsku Martin Vysoký.
Novozélanďan Mark Van Kaathoven prezentoval slovenskému publiku projekt mestskej džungle, ktorý vytvoril v Aucklande. Na Slovensku vidí nedostatky v boji proti klimatickej zmene.
„Máte veľké rezervy vo využívaní zeleného odpadu, mali by ste lepšie prepojiť prírodu s mestskými priestormi. Veľa v tom vedia pomôcť nariadenia vlády, ale môžeme začať aj každý sám od seba, napríklad využívaním zeleného odpadu vo svojej záhrade,“ dodal Van Kaathoven.
Podľa odborníkov na klímu sú obrovskou výhodou Slovenska bohaté lesy, ktoré tvoria až 39 percent nášho územia a mnohé z nich sa nachádzajú v blízkosti veľkých miest.
