Mimovládne organizácie by mohli podliehať regulácii lobingu, navrhol to poslanec SNS Adam Lučanský. Kým on hovorí o zdravšom a transparentnejšom prostredí, mimovládky i opozícia tvrdia, že je to diskriminácia.
Lobujú totiž aj firmy. Podľa pôvodného návrhu sa dokonca mali označovať za organizácie so zahraničnou podporou.
Podľa poslaneckého návrhu SNS sa mimovládne a neziskové organizácie, ktoré za rok prijmú päťtisíc eur zo zahraničia, musia v registri označovať za organizácie so zahraničnou podporou.
Zákon v takejto podobe prešiel do druhého čítania aj napriek výzvam mimovládnych organizácií, aby parlament toto ustanovenie vypustil. Stalo sa to tento týždeň na ústavnoprávnom výbore.
„Podávam pozmeňujúci návrh. Časť ohľadom označovania so zahraničnou podporou bola stiahnutá. Zavádza sa ale nový inštitút výkazu a zároveň sa zavádza aj pojem lobing,“ povedal poslanec Lučanský.
Dianiu na ústavnoprávnom výbore sa v Správach venoval redaktor Jakub Horáček:
Desaťtisícové pokuty
Každá občianska organizácia, ktorá chce ovplyvňovať verejných funkcionárov, sa podľa návrhu bude musieť registrovať a zverejniť zoznam všetkých aktivít, ktoré mohli ovplyvniť verejných funkcionárov.
Ak tak nespraví, hrozí jej pokuta až do výšky desaťtisíc eur a po troch pokutách bude môcť ministerstvo vnútra občianske združenie rozpustiť alebo navrhnúť jeho zrušenie.
„Zistili ste, že to, ako ste to chceli, že ich chcete nálepkovať ako zahraničných agentov, tak to nie je možné. Miesto toho ich budete nálepkovať ako lobistov. Žiadna podobná regulácia nebude vo vzťahu k lobovaniu súkromných firiem,“ uviedol podpredseda ústavnoprávneho výboru Ondrej Dostál (SaS).
„Nejaká mimovládna organizácia, ktorá zasiela poštu poslancom, akým spôsobom majú hlasovať, to je proste lobing. Môžu si túto činnosť vykonávať naďalej, ale nech teda dajú jasne vedieť, že o čo im ide,“ povedal poslanec a člen ústavnoprávneho výboru Richard Glück (Smer-SD).
Výkaz o transparentnosti
Pozmeňovací návrh ďalej obsahuje aj tzv. výkaz o transparentnosti. Občianske združenia by tak každý rok museli zverejniť údaje o darcoch. Meno a priezvisko aj výšku daru.
„Mimovládne organizácie musia zverejňovať výročné správy, účtovné závierky. Toto ide nad rámec. Jednak sa ich snažia zavaliť byrokraciou, aby znížili ich kapacity a demotivovať tých ľudí, ktorí im chcú darovať peniaze nadmerným žiadaním informácií o nich,“ priblížil poslanec a člen ústavnoprávneho výboru Branislav Vančo (Progresívne Slovensko).
„Nastavili sme tam hranicu, kedy v prípade OZ je to 35-tisíc eur, od kedy majú povinnosť viesť evidenciu a v prípade fyzických osôb, darov sa neuvádza do päťtisíc eur. V prípade menších darov sa to vylučuje, že by došlo k nejakej deanonymizácii,“ dodal Lučanský.
Charita či angažovanie v politike
Koaliční poslanci argumentujú, že zavedením výkazu bude možné jednoduchšie rozlíšiť neziskové organizácie, ktoré robia charitu, od tých, ktoré sa angažujú v politike.
„Máme ich veľa na Slovensku, ktoré miesto toho, aby sa zaregistrovali ako politické strany a robili politiku, tak ju robia pod pláštikom neziskových organizácii a rôznych občianskych združení. Ja ten zákon nepovažujem za ideálny, ale nejako treba začať,“ povedal podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD).
„Ak chceme riešiť transparentnosť, robme to normálnym procesom, vládnym zákonom, medzirezortným pripomienkovým konaním a dialógom s tými, ktorých sa to týka,“ reagoval poslanec Marián Čaučík (KDH). Parlament bude o návrhu rozhodovať na najbližšej schôdzi, ktorá sa začína na budúci týždeň.
