Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách – deň, ktorý upozorňuje na jednu z najrozšírenejších a zároveň najskrytejších foriem násilia. Aj na Slovensku sú prípady domáceho násilia či iných foriem týrania žien stále alarmujúce. Mnohé z obetí pritom nemajú odvahu alebo možnosti vyhľadať pomoc.
Na Slovensku v januári až októbri roku 2023 podľa hovorkyne Policajného zboru Martiny Slávikovej nahlásili 2 112 prípadov domáceho násilia. V tom istom období je to v tomto roku 1 860 prípadov.
Pokles je podľa nej spôsobený aj tým, že sa obete násilie boja nahlásiť, neodrážajú teda skutočnosť. Zdôraznila však, že nahlasovanie je veľmi dôležité. Ženy, ktoré sa na políciu boja ísť, môžu nahlásiť násilie cez tiesňovú linku.
„Domáce násilie nikdy nezačína tým fyzickým. Vždy je prítomné psychické násilie, do toho fyzického to vyústi málokedy. Primárne pri domácom násilí hovoríme o psychickom, ekonomickom a sexuálnom násilí. Očividné fyzické násilie je najviac zriedkavé,“ vysvetlila zakladateľka občianskeho združenia (OZ) Nikdy viac Andrea Andrejová.
Podľa nej sa typy ľudí, ktorí páchajú domáce násilie, delia na tri skupiny – ľudí s poruchou osobnosti, závislí ľudia a ľudia, ktorí prežili traumy v detstve.
Násiliu páchanom na ženách sme sa venovali v relácii Aktuálne :24:
Každá žena je iná
Mnohé ženy si to, že sú obeťami, nemusia všimnúť aj 20 rokov a musí im to povedať ich okolie. Naopak, iné ženy si to všimnú do niekoľkých týždňov. Všetko to závisí od toho, aký má žena pôvod, čo zažívala, aká je odolná a na aké správanie vo svojom okolí je zvyknutá.
Podľa Slávikovej mnohokrát pomáha aj iniciatíva susedov. „Ak vieme, že v susednom byte sa dejú nezhody a možno dochádza aj k násiliu, dobrý krok je pani osloviť a poskytnúť pomoc z našej strany. Obete sa častokrát boja samé podať trestné oznámenie. Pomôcť môže aj to, ak ju na pár dní uchýlite. Apelujeme na to, aby boli ľudia všímaví k svojmu okoliu,“ uviedla.
Andrejová zdôraznila, že od násilníka dokáže odísť každá žena. „Záleží však od toho, akú má podporu od okolia. Závisí od toho, či má nejaké sociálne väzby, ak nie, či má podporu z nejakých podporných skupín. Tiež závisí od toho, ako veľmi je aj ekonomicky týraná. Častokrát sa stáva, že žena je spoludlžník nehnuteľnosti, nie však jej spolumajiteľ,“ objasnila.
Výrazným problémom je podľa nej aj hormonálna závislosť. „V priemere trvá šesť až sedem odchodov, kým žena naozaj odíde a môže sa začať uzdravovať, môže začať absolvovať terapie. Najhoršie je, ak sú v tom zahrnuté aj deti, na ktorých je tiež často páchané násilie. V tom prípade žena nerieši len seba, ale aj deti, najmä po legálnej stránke,“ povedala.
„Hormonálna závislosť pri ženách je dopamínovo-kortizolová hojdačka, pri ktorej žena postupne dostáva menej dopamínu a viac kortizolu. To postupne môže viesť ku zahmlievaniu mozgu, strate pamäti a nádorovým či kardiovaskulárnym ochoreniam,“ vysvetlila Andrejová. Všímať si treba podľa nej výrazné kruhy pod očami a opuchnutú, nafúknutú tvár – napriek tomu, že žena je pochudnutá.
Pomoc ženám
Podporná skupina je nevyhnutná pri uzdravení, častokrát je totiž podľa Andrejovej iný typ násilia horší ako fyzické násilie z dlhodobého hľadiska.
Zriaďujú preto špeciálne tímy, ktoré sú zložené z odborníkov a lekárov, ktorí pomáhajú obetiam vo všetkom čo potrebujú, vrátane ekonomických otázok. Ženy môžu využiť aj možnosť dočasného ubytovania v krízových centrách, kým sa dokážu o seba postarať.
Vymáhanie spravodlivosti na súde je však zložité. Dokazovanie týrania je na obeti, násilník nemusí dokazovať nič. Pri mnohých typoch násilia, pri ktorých takmer neexistujú fyzické dôkazy, je to beh na dlhé trate. Ženy podľa nej musia opakovane podávať trestné oznámenia na páchateľa, aby polícia vedela vyskladať prípad.
„My na Slovensku nemáme prevenciu domáceho násilia. Máme folklór založený na znásilňovaní a alkoholizme. Najhoršie prípady mávame od septembra do januára. Je to aj tým, že je cez deň menej svetla, ľudom chýba vitamín D. Navyše sú vtedy sviatky, kedy bývajú rodiny najviac pokope. Snažíme sa to zlepšiť tým, že chodíme robiť prednášky na školy. Vzdelávame ich o zadlženosti aj o sexuálnom živote,“ dodala Andrejová.
Aj napriek tomu, že oficiálne štatistiky môžu vyzerať inak, spomenula, že mnoho prípadov sa ženy boja alebo nechcú nahlásiť.
Aj napriek tomu, že oficiálny počet obetí je asi 1 600, upozornila, že u nich v centre majú tritisíc žien v podpornej skupine. Za predpokladu, že má každá dve deti, počet obetí iba u nich je okolo šesťtisíc. „Domáce násilie nikdy nezačína vraždou. Netreba čakať,“ zakončila.
