Na začiatku je túžba vlastniť umelecké dielo, väčšinou obraz od významného maliara. Cesta k nemu však môže byť tŕnistá. Oblasť obchodovania s umeleckými predmetmi sa stala zlatou baňou pre priekupníkov a falzifikátorov po celom svete.
Trh s umením zaplavili napodobeniny či kópie, ktoré sa niektorí snažia predať za ceny originálov. Radosť z toho, že sme si doma na stenu zavesili originálny obraz od obľúbeného maliara tak môže rýchlo stroskotať pri zistení, že sme uverili ilúzii.
Obrazy velikánov Martina Benku, Ľudovíta Fullu, Milana Laluhu ale aj Ladislava Medňanského plánovala v jesennej aukcii ponúknuť záujemcom jedna z bratislavských galérií. Český organizátor však online aukciu náhle zrušil.
“Mali sme podozrenie, že niekoľko položiek v aukcii je falošných. Tým, že tam boli aj českí autori, tak sa nám ozvalo veľa pre nás dôveryhodných zdrojov. Bol to pre nás bod, keď sme sa rozhodli tú aukciu zmazať a spoluprácu ukončiť,“ uviedol prevádzkovateľ aukčného portálu Livebid.cz Martin Semerád.
“Akciu sme zrušili po dohode s Livebidom, lebo tam išlo o nejaké diela, ktoré oni tvrdili, že nie sú v poriadku. Mali staré znalecké posudky, tak na toto sme dali robiť nové. Jedno dielo sa stiahlo a mali tam nejaké výhrady ešte neviem k čomu, potom sme sa nedohodli. Oslovili sme zákazníkov, ktorí chceli dražiť, oni si potom prišli kúpiť tie diela k nám,“ vyhlásil konateľ MyGallery Henrich Šusták.
Ochota investovať rastie
Ochota investovať do umenia a vytvárať umelecké zbierky na Slovensku stúpa. “Z každej spoločenskej vrstvy by sme našli nejakého zberateľa, investora. Dostupnosť kultúry a umenia na Slovensku je ešte stále veľmi vysoká,“ skonštatoval znalec v oblasti umenia a riaditeľ aukčnej spoločnosti SOGA Július Barczi.
“Túto poslednú aukciu som chcel sledovať. Tesne pred aukciou som videl, že bola zrušená, nie je to štandardná situácia,“ uznal konateľ aukčnej spoločnosti Art Invest Group Michal Volčko.
MyGallery sídli v priestoroch pod obytným domom. Vznikla vo februári 2024 z pôvodného veľkoobchodu s vlasovou kozmetikou. Salón so šampónmi sídli hneď vedľa. Galériu sme sa rozhodli navštíviť ako zákazníci.
“Mám pocit, že niektoré prvky sú ako keby prevzaté z iných Benkových obrazov. Takéhoto Benku som ja nevidela. Najdrahší dražený Benka bol, myslím, v spoločnosti SOGA za 160-tisíc eur,“ povedala znalkyňa v oblasti umenia Katarína Bajcurová
“Je to falzifikát. Naivný spôsob narábania s perspektívou, tváre, štylizácia, ako sú natiahnuté oblaky na návrhu. Že by Benka namaľoval takýto vodopád, odniekiaľ neviem kam, veď o chvíľu spláchne tie dievčatá,“ vysvetlil Barczi.
Reštaurátor vie odhaliť falzifikát
“V štandardných podmienkach tam, kde je ten trh rozvinutý nie je bežné, že by špičkové dielo kľúčového autora nebolo ponúkané v známom aukčnom dome, ale našli by ste ho niekde v Camden Town vedľa nejakých topánok,“ ozrejmila konateľka aukčnej spoločnosti SOGA Nina Gažovičová.
“Reštaurátor vie podľa istých nedeštruktívnych metód zistiť, že či to je obraz starý alebo nový. Poznáme to podľa plátna, staroby, podľa toho, ako sú utkané nite. Alebo to poznáme podľa toho ako svieti pod UV svetlom, ktoré odhaľuje strašne veľa falzifikátov,“ informoval reštaurátor a maliar Miroslav Bezák.
“Robíme všetko preto, aby to bolo v poriadku. Žiadna galéria vám v dnešnej dobe nemôže garantovať na 100 percent, môžeme sa blížiť niekde k 90 percentám. Kúpim obraz, dám ho skopírovať a za desať rokov predám tú kópiu ako originál a mám doklady, celú históriu, všetko katalogizované. Ak to dáte na staré plátno, starý rám so starou farbou, tak tam sa považuje ten obraz za priznaný, keď je tak dokonalý že nikto nenájde chybu na ňom,“ uviedol konateľ MyGallery Henrich Šusták.
“Týmto tento pán spochybnil biznis v ktorom pracuje, spochybnil samého seba a hlavne nejaký čestný úmysel svojho vlastného podnikania,“ vyhlásil Barczi.
Viacero znalcov dáva vyjadrenia k falošným dielam
“Pozriete na tú webstránku a keď ste z odboru, tak vám musí byť okamžite jasné, že to je úplne plné veľmi pochybných vecí, ktoré mám informácie, že dokonca majú znalecké posudky, čo je úplne neakceptovateľné,“ ozrejmil zberateľ umenia a obchodník Martin Ftáčnik.
“Je na Slovensku viacero znalcov, o ktorých sa vie, že dávajú svoje vyjadrenia k falošným dielam, k falzifikátom,“ prezradila Bajcurová.
Marián Kvasnička je jeden z 20 znalcov v oblasti výtvarného umenia zapísaných v zozname na ministerstve spravodlivosti. Je autorom posudkov k viacerým k obrazom od rôznych autorov predávaných v MyGallery.
Po tom, ako sme sa pána Kvasničku spýtali, prečo takého posudky vystavil, nám chcel opísať, aké je znalecké prostredie na Slovensku. “My, ktorí sme znalci pre výtvarné umenie máme v licencii presne určené, čo môžeme a čo nemôžme robiť. Tak napríklad ja mám explicitne napísané v mojom zadaní, že nemôžem posudzovať originalitu, pretože nemám na to expertízne prostriedky,“ uviedol.
“Ak ide o znalcov zapísaných v odvetví umelecké výtvarné umenie, tak tí sú oprávnení stanoviť všeobecnú hodnotu malieb, kresieb, kostýmov, fotografií alebo ilustrácií a podobne. Konkrétne znalci zapísaní v odvetví Pravosť umeleckých diel sú oprávnení zodpovedať otázky, či ide o originál umeleckého diela alebo o falzifikát,“ informovala riaditeľka odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ministerstva spravodlivosti Sylvia Hvizdošová.
Podľa právnika a znalca v oblasti umenia Martina Šugára je rozdeľovanie výtvarného umenia a pravosti umeleckých diel kontraproduktívne.
“Nikdy nenapíšem v posudku napríklad, že posudzujem Medňanského. Napíšem, že posudzujem dielo značené signatúrou Medňanského,“ povedal Kvasnička.
Hodnota diela je dôležitá
Hvizdošová ozrejmila, že je na zvážení fyzických osôb, do akého odboru a odvetia sa dajú zapísať. “Osoba sa môže zapísať aj do všetkých odvetí spadajúcich pod daný odbor,“ uviedla.
Kvasnička je podľa jeho slov šťastný, že nemá zadané, aby posudzoval pravosť. “Neviem, ako to robia iní znalci, keď si trúfnu napísať, že niečo je alebo nie je pravé,“ vyhlásil.
“Skúmam, ako je to namaľované a aký je použitý rukopis, kompozícia. Vidím, či to urobil Fulla alebo nie. To už jednoducho máte v oku,“ opísala Bajcurová.
“Aby predávajúci zvýšil vierohodnosť svojho podnikateľského záujmu, navodil dojem, že pracuje zodpovedne s určitou odbornou náležitosťou. Deklaruje, že prikladá znalecké posudky dielam, ktoré ponúka. Posudok by mal zodpovedať otázku autenticity,“ ozrejmil právnik a znalec v oblasti umenia Martin Šugár.
“Všimol som si, že keď sa objavia nejaké diela v predaji, je tam napísané, že priložili posudok doktora Mariána Kvasničku. Nie je to celkom férové, bolo by rozumné napísať priložený posudok bez expertízy na originalitu,“ povedal Kvasnička.
“Určenie všeobecnej hodnoty diela výtvarného umenia je veľmi dôležitá vec v sporových veciach v trestných veciach v poisťovníctve. Poistné podmienky sú nastavené inak pri diele Martina Benku, ktoré stojí 120-tisíc eur ako poistné podmienky pri diele, ktoré máte doma, napríklad Janko Alexy pastel za 1 300 eur. Ak vám niekto ukradne obraz za 100-tisíc eur a za 1 000 eur, trestná sadzba je samozrejme iná,“ upozornil právnik a znalec v oblasti umenia Martin Šugár.
Znalectvo ako inštitúcia
“V normálnej krajine a za normálnych okolností by to mala záruka, má to znalecký posudok, je to úplne v poriadku. Nevidím dôvod, prečo by to mal niekto spochybňovať. Bohužiaľ, tu sa extrémnym spôsobom narúša kompetentnosť a dôvera,“ konštatovala konateľka aukčnej spoločnosti SOGA Nina Gažovičová.
“Tí, ktorí sa snažia obchodovať s obrazmi v tomto nižšom leveli sú chytráci. Teda snažia sa niekoho dobehnúť. To, čo robím celý život, robím najpoctivejšie ako viem. Som kresťan, nemohol by som písať nejaké lži. Formulácia posudkov je trošku alibistická, ale je to jediný spôsob, ako dokážem obhájiť zmysel mojej znaleckej činnosti,“ vyhlásil Kvasnička.
“Znalectvo je vlastne inštitúcia, ktorej úlohou je chrániť kultúrne dedičstvo, ktoré tu máme,“ povedal Ftáčnik.
“Bohužiaľ, na Slovensku je znalectvo ešte v plienkach. Nemáme tých odborníkov až tak strašne veľa,“ uviedol Barczi.
“Myslím si, že je najvyšší čas, aby sa otvorila širšia odborná debata na túto tému. Aby sa nanovo zadefinovali oblasti a odvetvia, v ktorých ministerstvo spravodlivosti potrebuje mať svojich znalcov,“ konštatoval Šugár.
Polícia zadržala obrazy
V novembri 2023 galéria v Trnave pripravovala aukciu umeleckých diel, ktorá bola pár hodín pred začiatkom zrušená. Autormi posudkov k dielam boli znalci Ľubomír Podušel a Marián Kvasnička. Polícia obrazy zadržala.
“Vyšetrovateľka kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Trnave vo veci začala trestné stíhanie pre trestný čin falšovanie predmetov kultúrnej hodnoty,“ zaznelo v stanovisku OR PZ Trnava.
O rozhovor sme sa požiadali aj Lubomíra Podušela, ktorý ho však odmietol.
Ministerstvo neeviduje oznámenie
Kvasnička priznal, že ho vyrušuje, keď polícia zadrží obrazy z galérie a preto sa snaží robiť posudky spôsobom, ktorý je právne a trestnoprávne nenapadnuteľný. “Keď niekto má taký vzťah k vlastným peniazom, že kúpi hlúposť, ku ktorej je ešte explicitne posudok, že sa otázke originality nevenuje ani jediný riadok, taký človek si ani nič iné nezaslúži,“ vyhlásil.
“Ministerstvo do dnešného dňa neeviduje žiadne žiadne oznámenie o porušení povinnosti v tejto veci a to konkrétne na týchto dvoch spomínaných menovaných znalcov. V prípade, ak by na ministerstvu bolo doručené napríklad uznesenie o vznesení obvinenia znalca, ministerstvo v tomto prípade môže dočasne pozastaviť výkon činnosti,“ informovala riaditeľka odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ministerstva spravodlivosti Sylvia Hvizdošová.
“Na konci dňa je to na tých záujemcoch, klientoch, obchodníkoch a na aukčných sieňach, aby tieto podozrenia oznamovali, pretože je to nakoniec aj zákonná povinnosť,“ povedal obchodník a zberateľ umenia Martin Ftáčnik.
Vedenie štatistík
“Slovenská republika je zaviazaná vstupom do medzinárodných dohovorov, aby na takýto druh trestnej činnosti bola pripravená, viedla špeciálne oddelenie a zároveň informovala minimálne štatistickými výsledkami,“ pripomenul Šugár.
Štatistické výsledky, ktoré nám poskytlo ministerstvo vnútra hovoria, že na území Slovenskej republiky polícia, okrem prípadu v Trnave, ktorý práve vyšetruje, nemá žiadnu ďalšiu skúsenosť s trestným činom, falšovania predmetov kultúrnej hodnoty.
“To je potom svetový unikát, pretože každá jedna krajina na svete túto oblasť považuje za veľmi kľúčovú. Vo svetovom meradle sa obchod s falzifikátmi dostáva sa do prvej trojky,“ pokračoval Šugár.
“Policajný zbor nedisponuje samostatným špecializovaným útvarom na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov na úseku kultúrneho dedičstva a umeleckých predmetov. Vzhľadom na to, že ide o vysoko špecifickú a sofistikovanú trestnú činnosť, Policajný zbor pri vyšetrovaní týchto prípadov úzko spolupracuje s odborníkmi v predmetnej oblasti zapísanými v zozname znalcov na ministerstve spravodlivosti SR,“ píše sa v stanovisku Prezídia Policajného zboru.
“Všetci deklarujú, keď prídu predať takéto veci, že to predávajú v dobrej viere, že to je pozostalosť nejaká z rodiny. Alebo že to kúpili od kamaráta alebo že to dostali ako dar. Sme na na takéto situácie zvyknutí. Skôr sme radi, keď ten falzifikát odhalíme a ideme ďalej,“ povedal konateľ aukčnej spoločnosti Art Invest Group Michal Volčko.
“Ani Fullu, ani Benku, ani Bazovského už nemá dnes kto ochrániť. Už tu nie sú a rozširovať ich dielo falošnými obrazmi, ktoré sú ešte aj zlé, tak je to absolútne neetická vec. Budem proti tomu bojovať ako viem,“ zhodnotila znalkyňa v oblasti umenia Katarína Bajcurová.
Stopy vedú aj do Česka
Podľa Bajcurovej slov určite existujú dielne. “Stretla som sa s takým polo amatérom, ktorý namaľoval 20 Fullov, ale bohužiaľ bol farboslepý,“ prezradila Bajcurová.
Stopy vedú aj do Česka. Na portáli Bazoš sme našli ponuku na predaj malého obrazu Martina Benku, o ktorý sme prejavili záujem. “Toto dielo určite nie je dielom Martina Benku. Z dôvodu toho, že je tam odlišný rukopis a podpis. Dokonca sme zachytili falzifikáty už i na aukciách v Anglicku a Francúzsku“ povedal Volčko.
Predajca z internetového portálu nám cez telefón prezradil, že mu písala aj galéria zo Slovenska, ktorá chcela, aby im obraz dal do aukcie. Zistili sme že, galéria, ktorá mala záujem o tento falzifikát Martina Benku bola práve MyGallery.
“Väčšinou sa to robí tak, že vy chcete viac ako 90-percentnú kvalitu diela, aby boli dodržané všetky techniky aj farebnosť, tak sa dohodne do akej kvality chcete ísť, aby tá cena nebola premrštená. Môže to byť pár stoviek eur, môže to byť tisíce eur a oni vám namaľujú čo jednoducho na svete bolo,“ vyhlásil konateľ MyGallery Henrich Šusták.
“Sú šikovní reštaurátori, ktorí dokážu tieto veci napodobniť, pretože my sa to učíme v škole. Môžete urobiť kópiu. Kópia sa robí tak, že sa urobí menšia alebo väčšia o jeden alebo dva centimetre, aby to nebolo zhodné s originálom a nesmiete to podpísať ako autor, ale ako seba,“ vysvetlil reštaurátor a maliar Miroslav Bezák.
“Najčastejšie sú teraz falzifikované diela Vladimíra Kompánka, Milana Laluhu, Ľudovíta Fullu, Martina Benku, Miloša Alexandra Bazovského a Alojza Klima,“ vymenoval Volčko.
Nie iba problém Slovenska
“Falzifikáty sa vytvárajú v rôznych podobách. Nie sú to zďaleka iba kópie už existujúcich diel. Je to v prevažnej miere dielo vytvorené v štýle daného autora,“ ozrejmil Ftáčnik.
“Stále sa nájdu ľudia, ktorí si myslia, že sú to originály. Volali nám ľudia, ktorí nám chceli ponúknuť takýto obraz do aukcie, ktorý už kúpili niekde. Naša prvá otázka je odkiaľ ten obraz pochádza. Dotyčný povedal, že pochádza od pána, ktorý chodí vypratávať staré povaly,“ uviedol Volčko.
“To nie je iba problém Slovenska. To je problém, ktorý je aktuálne riešený v mnohých iných krajinách. Tento rok novú legislatívu prijalo napríklad Maroko, ktoré má veľmi podobne veľký trh s umením. Bolo tam stretnutie na ministerskej úrovni, prokuratúry a polície, aby sa prijala legislatíva a aby sa trh vyčistil,“ uzavrel Ftáčnik.
