Platy Slovákov sa od roku 1989 zmenili: Koľko bolo treba pracovať na kúpu základných potravín vtedy a koľko je to dnes?

Nežná revolúcia priniesla pre Slovákov výrazné zmeny v ekonomike – v spotrebe a nakupovaní nevynímajúc. Oproti roku 1989 máme podstatne viac obchodov. Tiež zarábame viac, nie však výrazne a na väčšinu tovarov robíme kratšie. V rozhovore pre Ranné správy to povedala analytička WOOD & Company Eva Sadovská.

„Prvýkrát sme na Slovensku začali zarábať reálne viac ako v roku 1989 až na prelome rokov 2007 a 2008. V súčasnosti to vyzerá tak, že za tých 35 rokov zarábame reálne viac o 35 až 40 percent,“ povedala Sadovská.

Najvýraznejšia a najviditeľnejšia zmena je, že máme obchodov podstatne viac ako v 90. rokoch. „Kým napríklad v tých 90. rokoch sme nemali ani jeden milión štvorcových metrov predajnej plochy obchodov, tak v súčasnosti je to už vyše štyri milióny štvorcových metrov,“ priblížila.

Máme teda oveľa viac možností, kde nakupovať. „V 90. rokoch začali na Slovensko prichádzať zahraničné reťazce, priniesli siete supermarketov, hypermarketov a neskôr prišli aj nákupné centrá, ktoré pribúdali nielen v hlavnom meste, ale aj v krajských a okresných mestách,“ skonštatovala Sadovská.

Na chlieb musíme pracovať dlhšie

Oproti roku 1989 nám na kúpu väčšiny potravín stačí odpracovať o niečo kratší čas. „Ale napríklad taká základná potravina ako chlieb, tak práve na ňu musíme odpracovať dvojnásobne dlhší čas,“ uviedla analytička.

To však neplatí pri mäsových výrobkoch, čokoláde či vajciach. Čo sa týka tovarov ako televízor, chladnička alebo auto, aj na ich kúpu nám stačí odpracovať niekoľkonásobne kratší čas ako kedysi. Veľký rozdiel vidí Sadovská v oblasti bývania.

„Vtedy museli Slováci na jeden štvorcový meter odpracovať tak päť dní. V súčasnosti, keď tie byty stoja už desiatky až stovky tisíc eur, tak musíme na jeden štvorcový meter odpracovať podstatne dlhší časť, a to sedemnásobne dlhší časť, čiže až nejakých 36 dní,“ vysvetlila Sadovská.