Osamelosť je bežná – niekto by dokonca povedal, že univerzálna – ľudská skúsenosť. Môže siahať od prchavých pocitov spoločenskej izolácie, ktoré nemusia mať negatívny vplyv na naše zdravie, až po trvalú, chronickú osamelosť, ktorá je spojená s mnohými škodlivými zdravotnými stavmi, napísal spravodajský server The Washington Post.
Šéf federálneho úradu pre verejné zdravie Vivek Murthy, ktorý v minulom roku vydal odporúčanie týkajúce sa osamelosti, uviedol, že riziko predčasného úmrtia, ktoré predstavuje chronická osamelosť, je porovnateľné s fajčením až 15 cigariet denne.
Zlé alebo nedostatočné sociálne väzby sú spojené so zvýšeným rizikom srdcových ochorení, mŕtvice, úzkosti a depresie.
Nová metaanalýza, ktorá spracovala údaje z predchádzajúcich štúdií zahŕňajúcich viac ako 600-tisíc ľudí, zistila, že osamelosť zvyšuje riziko demencie vzniknutej z akejkoľvek príčiny, vrátane Alzheimerovej choroby.
Výsledky tiež ukazujú, že osamelosť je spojená s skorým zhoršením kognitívnych funkcií. Tie môže predchádzať vzniku demencie.
Štúdia, ktorá bola zverejnená v časopise Nature Mental Health, zozbierala údaje o 608 561 osobách. Pochádzajú z 21 populačných skupín v Spojených štátoch, Británii, Číne, Austrálii a ďalších krajinách.
Liek na demenciu neexistuje, na osamelosť áno
Osamelosť sa merala pomocou otázok, ako napríklad: „Ako často sa cítite osamelý?“ alebo „Ako často máte pocit, že vám chýba spoločnosť?“ Hodnotené boli na viacbodovej škále od „nikdy“ po „vždy“. Na hodnotenie kognitívneho stavu štúdie používali buď diagnózu demencie, alebo výsledky kognitívnych testov.
Súhrnné odhady ukázali, že pocit osamelosti zvyšuje riziko demencie o 31 percent a kognitívnej poruchy o 15 percent.
Táto súvislosť pretrvávala aj po kontrole depresívnych príznakov, sociálnej izolácie a rizikových faktorov demencie, ako je diabetes, hypertenzia a obezita.
„Síce ešte nemáme liek na Alzheimerovu chorobu a iné typy demencie, ale máme liek na osamelosť,“ povedal Joel Salinas, ktorý sa na výskume nepodieľal. Je klinickým docentom neurológie na Newyorskej univerzite a vedúci lekár spoločnosti Isaac Health.
„Ide o to, aby sme ľuďom pomohli s podporou. Spýtali sa ich, či niečo nepotrebujú, boli im k dispozícii a počúvali ich – a to je niečo, čo dokáže každý z nás,“ dodal.
Osamelosť je vnímanie sociálnej izolácie. Ide o inú vec, ako byť sám. Ľudia môžu viesť aktívny spoločenský život, a napriek tomu sa cítiť osamelí, alebo žiť samotársky a osamelo nepociťovať.
Niektorí odborníci sa domnievajú, že osamelosť je sociálny ekvivalent fyzickej bolesti, hladu a smädu. Ide o nepríjemnú emocionálnu reakciu, ktorá sa vyvinula, aby motivovala ľudí k vyhľadávaniu sociálnych kontaktov.
Pocit osamelosti môže byť dedičný
Prieskumu z roku 2022 sa zúčastnilo približne tisíc ľudí v 142 krajinách. Výsledky ukázali, že takmer štvrtina respondentov sa cíti „veľmi“ alebo „celkom“ osamelá. Pre určité percento populácie, možno až pre 15 – 30 percent, je osamelosť chronickým stavom.
Zdá sa, že tendencia cítiť sa osamelo po celý život, a nie len občas kvôli okolnostiam, je do istej miery dedičná vlastnosť. Genetický podiel sa odhaduje na 14 až 27 percent.
„Jedným z omylov, ktorých sa ľudia v súvislosti s osamelosťou dopúšťajú, je, že ju často považujú za prechodný stav. Niekto vám zomrie alebo vás opustí a vy začnete byť osamelí,“ povedal Robert Wilson, profesor neurologických vied v Univerzitnom lekárskom centre RUSH. Na súčasnej štúdii sa nepodieľal.
„To sa určite stáva, ale osamelosť je v zásade chronický stav. Väčšina osamelých ľudí nezačala byť osamelá v starobe,“ dodal.
Súčasná štúdia naznačuje, že medzi osamelosťou a zhoršovaním kognitívnych funkcií môže existovať začarovaný kruh, a to aj na každodennej báze.
Údaje získané od 313 starších osôb v rámci štúdie Einstein Aging Study ukázali, že osamelosť jedného dňa môže znížiť kognitívnu výkonnosť nasledujúci deň. A zároveň, keď sa kognitívna výkonnosť znížila, osamelosť sa krátko nato zvýšila.
Jednou z hypotéz je, že pocit osamelosti vedie k zníženej sociálnej participácii, čo znamená menej príležitostí ku kognitívnej stimulácii a väčšiu zraniteľnosť voči kognitívnemu poklesu.
Ďalšou možnosťou je, že osamelosť je príznakom demencie, ktorý sa objavuje desiatky rokov pred skutočnou diagnózou. „Demencia sa vyvíja veľmi postupne po dlhý čas. Ovplyvňuje nielen spoznávanie, ale aj všetky druhy správania,“ dodal Wilson.
