Takzvané „mobilné domy“ sú čoraz populárnejšie už aj u nás. Oproti bežným stavbám majú svoje výhody. Oslovili aj pani Annu. A tak si jeden kúpila a celá spokojná ho umiestnila na svojom pozemku v Rohoznej neďaleko Brezna.
Lenže to, čo nečakala, boli peripetie s úradmi. Podľa nich tam stáť nemôže a domček na kolesách má odtiahnuť preč.
Pani Anna zdedila pozemok pri obci Rohozná neďaleko Brezna. Keď sa dozvedela o tzv. karavanových mobilných domoch, povedala si, že by ho mohla na pozemok kúpiť a bude tam tráviť voľné chvíle s rodinou.
„Je to dedičstvo. Cítim voči tým predkom taký morálny stimul, že je to škoda mať niečo také a aby to užívali cudzí ľudia,“ hovorí majiteľka pozemku a mobilného domu pani Anna Brozmanová.
„Aj keď som počula, že stavebné povolenie nepotrebujem, tak som to chcela slušne vybaviť. Zaujímala som sa o územný plán mesta Brezna a tým tá peripetia začala,“ pokračuje.
Za stavbu sa zvyčajne považuje objekt pevne spojený so zemou, čo však v tomto prípade nie je. Dom prišiel na pozemok na vlastných kolesách.
Dom bude možno musieť odstrániť
Podľa stavebného úradu v Brezne však pani Anna nie je ani väčšinovou vlastníčkou zdedeného pozemku. Ten leží v CHKO Poľana a nevedie k nemu riadna cesta, je definovaný ako trávnatá plocha a neráta sa s ním na výstavbu.
Navyše podklad bez potrebných povolení upravila štrkom, pozemok oplotila a vybudovala žumpu. Výsledkom sú pokuty a hrozba, že bude musieť mobilný dom odstrániť.
„Pani Brozmanová porušila takmer všetko, čo sa dá, pretože nesplnila ani jednu z podmienok, čo ukladá zákon,“ tvrdí primátor mesta Brezno Tomáš Ábel.
„Tie pozemky a pôda nie sú určené ani na bývanie, ani na zastavanie ani na inú takúto činnosť,“ dodal Ábel.
Pani Anna konala v dobrej viere. Podľa informácií ktoré mala, ju práve kúpa mobilného domu mala odbremeniť od stavebných konaní.
„Pokiaľ si to pani dovezie na nejaký pozemok, tak treba skúmať, či už sa to na stavbu nepodobá,“ uviedol nezávislý advokát Rastislav Paučo.
Nejednotná legislatíva
„Norma STN 13878 definuje mobilný karavanový dom ako prepraviteľné obytné vozidlo na voľný čas, ktoré konštrukciou nespĺňa požiadavky pre cestné vozidlá. Musí mať trvale pripojený prostriedok na mobilitu, čo je v tomto prípade podvozok a slúži na prechodné alebo sezónne ubytovanie. Tak hovorí norma,“ priblížil ýrobca mobilných domov Fisher & partners Ružomberok Anton Ferenčík.
„Zhotoviteľ vyrobil karavánový mobilný domov, ktorý spĺňa určité štandardy a tu zákon v žiadnom prípade porušený nebol. Ale ak je tento dom umiestnený na nejakom pozemku, tak treba skúmať na akom a či tento pozemok spĺňa účel v zmysle stavebného zákona,“ dodáva advokát Paučo.
Pri čoraz populárnejších mobilných domoch nie je legislatíva celkom jednotná. Výrobcovia pracujú v zmysle platnej európskej normy, stavebný zákon však s ňou nepočíta.
V niektorých krajinách pravidlá zjednocovali v polovici 70. rokov minulého storočia. U nás pravidlá, treba povedať, že nejednotne, určujú jednotlivé stavebné úrady.
„Mobilné domy sú podľa technickej normy vozidlami a nie stavebnými konštrukciami,“ hovorí Ferenčík.
„Je vždy na príslušnom stavebnom úrade ako bude pristupovať k stavbe, k jej definícii. Samozrejme, nesie potom za to aj zodpovednosť, aby si to vedel zdôvodniť,“ upozorňuje Ábel.
Stavebné úrady nemajú normy
„Sú rôzne stavebné úrady, problémom je možno to, že nemajú technické normy na vozidlá. Ja ich chápem, nepotrebujú ich, lebo sú stavebný úrad. Ale potom vlastne nevedia, čo je karavanový mobilný domov, lebo tento názov vyplýva z technickej normy. A jedine v tejto STN je jeho definícia,“ vyhlásil Ferenčík.
„Pojem „karavanový mobilný dom“ stavebný zákon nepozná. Ak je mobilný dom pohyblivý (vozidlo karavan) bez pevného spojenia so zemou a samoobslužný (bez prípojok), nemôžeme ho definovať ako stavbu. V prípade uzemnenia, obstavania, upravenia podkladu na umiestnenie alebo napojenia na inžinierske siete, stáva sa stavbou a platia naň všetky podmienky vyplývajúce zo stavebného zákona,“ vysvetlila majiteľke Zuzana Kovácsová z Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.
„Umiestnenie mobilného karavanového domu by malo byť na pozemku, ktorý nevyžaduje povoľovacie procesy v zmysle stavebného zákona,“ upozorňuje Paučo.
„Predstavte si, že by mobilný dom mohol hocikto hocikde postaviť v rámci akéhokoľvek územia alebo obce. S tým by asi nebol spokojný žiadny primátor alebo starosta, ale ani obyvateľ, vedľa ktorého by takéto objekty boli,“ hovorí Ábel.
Chránená oblasť
Sama majiteľka priznáva, že bolo asi chybou nahlasovať vec spolu so žumpou. „Tento dom stratil mobilitu tým, že ho upravovali. Upravili pod ním terén a urobili naň aj prípojky sietí,“ upozorňuje Ábel.
„To som urobila zle. Som si vedomá, že nemám žiadosť na žumpu ani na oplotenie. Ten pozemok obhospodaruje 40 rokov jedna rodina z dediny a oni tu svojvoľne orali raz tu, raz tam. Keď som ich upozornila, že tu niečo plánujem, tak dobre, a keď som prišla, už to bolo zorané,“ tvrdí pani Anna.
„Pokiaľ došlo k úprave pozemku stavebnými prácami s pomocou stavebných prostriedkov, tak to už by malo podliehať povoľovaciemu procesu,“ vysvetľuje Paučo.
„Vieme jej pomôcť aj tak, že by sme ten dom od nej odkúpili. Ale podľa mňa by stavebný úrad mal prehodnotiť svoje rozhodnutie,“ hovorí Ferenčík.
„Chcela by som si s nimi sadnúť a otvoriť to od začiatku, ale v žiadnom prípade nesúhlasím, aby bol tento KMD považovaný za typickú stavbu,“ vyhlásila pani Anna.
„V rámci konzultácie so ŠOP tá absolútne vylúčila, že by tu takéto niečo mohlo byť a už vôbec nie akákoľvek stavba,“ hovorí primátor Ábel.
„Viacerí, čo zvažujú kúpu takéhoto domu, by sa mali vopred informovať na príslušných úradoch, či to bude naozaj v poriadku, ak takýto dom do prírody, a v tomto prípade aj chránenej prírody, osadia alebo postavia,“ uzavrel Ábel.
