Zanedbané a len pre každého dvadsiateho Slováka. Žalostný stav podzemných úkrytov odhalila vojna na Ukrajine. Mestá a obce nemajú peniaze na to, aby úkryty udržiavali vo vyhovujúcom stave.
Oblasť civilnej ochrany a krízového riadenia nebola viac ako 30 rokov prioritou žiadnej z vlád. A tak ochrana života, zdravia a majetku ľudí pri mimoriadnych situáciách roky prešľapuje na mieste.
“Je to dôležitá téma minimálne z informačného hľadiska, aby ľudia vedeli, čo v prípade krízovej situácie robiť. Ochrana obyvateľstva nie je len prísť do úkrytu a prečkať,“ uviedol predseda OZ Ochranné stavby Tomáš Sliačan.
“Po vypuknutí vojny na Ukrajine sme nechali prejsť revíziou všetkých 18 krytov, ktoré má mesto v správe. Zistili sme, že v 11 krytoch je kompletne potrebné vymeniť elektrotechniku a v štyroch krytoch musíme vymeniť vzduchotechniku a filtračné zariadenia,“ ozrejmil hovorca mesta Nitra Tomáš Holúbek.
“Na Slovensku je dnes absolútne žalostná situácia s priestormi, ktoré sú určené na úkryt obyvateľov, či už počas vojnového konfliktu, alebo inej mimoriadnej situácie,“ informoval predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy.
Pred situáciu zakrývajú oči
“Priestory sú nevyhovujúce, splesnivené. S tou vlhkosťou nevieme nič robiť, respektíve nemáme financie, aby sme s tým vedeli nejako efektívne bojovať,“ uznal Holúbek.
“Mnohí si pred touto situáciou zakrývajú oči, jednak z tej finančnej stránky, lebo budovanie, údržba alebo prevádzka ochranných stavieb je veľmi nákladná,“ skonštatoval Sliačan.
“Po skončení studenej vojny už nebolo možno aj tak myslené, že ešte budú využité na nejaké masové úkryty obyvateľstva. Alebo, že by ešte existovali nejaké hrozby, ktoré by nútili občanov, aby sa išli ukryť,“ vyhlásil riaditeľ odboru operačného riadenia sekcie krízového riadenia ministerstva vnútra SR Miroslav Jancek.
“Ak by sme sa takto správali napríklad k hasičom a povedali by sme, že v okrese Sobrance nepotrebujeme hasičský zbor, lebo posledných päť rokov tam nehorelo, tak asi nikto by nerozhodol, že ideme zavrieť hasičskú stanicu,“ podotkol Andrassy.
Podzemné úkryty sú v nevyhovujúcom stave už roky
“Na krytoch sa pravidelne robia revízie. Mesto ako také na ďalšie opravy a údržbu finančné prostriedky nemá. Bolo by dobré, keby štát k tomuto zaujal nejaké stanovisko. Myslím si, že nie sme jediní v rámci Slovenska, kde sa kryty nachádzajú v takomto stave,“ povedal referent pre oblasť civilnej ochrany Mestského úradu Žiar nad Hronom Ján Žiak.
“Keďže samosprávy sú podkapitalizované, nemajú na to finančné prostriedky, odignorovali túto oblasť na 100 percent. Dnes ak štát, ktorý má garantovať občanom aj túto agendu civilnej ochrany, musí prebrať zodpovednosť,“ zhodnotil Andrassy.
Civilná ochrana je financovaná zo štátneho rozpočtu. “Nie je to u nás ako napríklad v iných štátoch, že je tam určité percento HDP. Až v posledných rokoch sa ukázali nejakého hrozby masového charakteru, ktoré vyžadujú nasadenie opatrení civilnej ochrany,“ uviedol Jancek.
“Systém civilnej ochrany nie že by upadal, ale prestáva plniť hlavnú úlohu v pomoci obyvateľstvu v prípade ohrozenia,“ vyhlásil predseda Zväzu civilnej ochrany Východ Ľubomír Betuš.
Ľubomír Andrassy upozornil, že výrazne ovplyvňujúcim faktorom sú verejné zdroje. “Zdroje, ktoré v tejto chvíli potrebujete míňať na niečo, čo v tejto chvíli nepoužívate,“ dodal.
Na údržbu úkrytov nemajú mestá peniaze
Mesto Nitra investovalo od roku 2022/2023 do krytov okolo 60-tisíc eur. “Je to možno malá čiastka, ale vzhľadom na rozpočtové možnosti mesta, na to, koľko nových úloh nám neustále navaľuje štát, sú to maximálne možné prostriedky, ktoré môžeme použiť,“ skonštatoval hovorca mesta Nitra Tomáš Holúbek.
“Treba to zmeniť najmä kompetenčne, vziať to z úrovne samosprávy späť na štát. Ak to budú mať samosprávy vo svojich rukách, ten stav bude z roka na rok horší,“ zhodnotil Andrassy.
“V zmysle Ústavy SR a ďalších nižších právnych noriem je štát zodpovedný za ochranu obyvateľstva. Keď vznikne náhla povodeň, alebo dôjde k nejakému výbuchu, úniku nebezpečnej látky, starostovia a samospráva nevedia, čo majú robiť. Keď nie sú pripravení a ešte nemajú zodpovedajúcu materiálno-technickú základňu je to potom tragédia,“ povedal Betuš.
Vedúci civilnej ochrany mesta Košice prezradil, že do krytov sa každý rok dáva od 10 do 50-tisíc eur. “Kde je pochybnosť o využití, tam sa robí súdnoznalecký posudok a podľa toho sa kryty vyraďujú. Za posledné roky sme vyradili 38 úkrytov, zostalo 21,“ prezradil.
“Naše krízové riadenie vychádza zo situácie niekedy z rokov 1990-95 a tieto pravidlá sú zastarané a prekonané,“ vyhlásil Andrassy.
“Paradoxom je, že napriek tomu, že mesto má momentálne 18 krytov, tie nepojmú ani dvetisíc obyvateľov. Pričom mesto Nitra má takmer 80-tisíc obyvateľov. Podľa vyhlášky sa za kryt dá považovať každý podpivničený priestor. Teda aj priestory, ktoré sú v nákupných centrách, rodinných domoch, prípadne bytovkách a také tie naozajstné, nepriedušné, vzduchotesné, tých je naozaj minimum,“ uviedol Holúbek.
Do úkrytov sme sa nedostali
Chceli sme sa pozrieť aj do úkrytov civilnej ochrany, ktoré spravuje štát. Z ministerstva vnútra sme dostali odpoveď, že to z dôvodu súčasnej bezpečnostnej situácie nie je možné.
“Otázka je, ako sú nastavené interné pravidlá. Existujú priestory, ktoré sú chránené aj z hľadiska bezpečnosti aj lokalizácie. Tieto priestory sú určené pre špeciálne aktivity bezpečnostných zložiek alebo aj úkryt chránených osôb,“ ozrejmil Andrassy.
“Na Slovensku evidujeme cca 1 500 odolných a plynotesných úkrytov, čo by zabezpečilo ukrytie nejakých 250 až 300-tisíc obyvateľov s tým, že tie úkryty sú buď vo vlastníctve štátu alebo právnických a fyzických osôb,“ informoval riaditeľ odboru operačného riadenia sekcie krízového riadenia ministerstva vnútra SR Miroslav Jancek.
“Je veľkou otázkou, či sú tieto čísla korektné a správne. Množstvo samospráv tieto špeciálne objekty prenajalo. Cez prenájom sa dostali k súkromným či právnickým osobám. Používali ich na rôzne aktivity, na puby, reštaurácie, nočné podniky,“ hodnotil Andrassy.
“Dvojúčelové využitie má veľkú výhodu. Poviem to na rovinu, štát nie je najlepší vlastník, najlepší majiteľ. Takže tie, ktoré sú dvojúčelovo využívané, tie sú v najlepšom stave,“ konštatoval Jancek.
“Obyčajný človek sa možno musí skryť niekde do pivnice. To riziko je stále väčšie, veď vidíte, aká je aj situácia na Ukrajine,“ vyhlásil bývalý záchranár pán František.
V skladoch majú aj 30-ročné masky
“V skladoch civilnej ochrany sú masky, ktoré majú životnosť 20 rokov a záruku päť rokov. Tieto ochranné prostriedky sa udržujú a skladujú ako keby boli reálne použiteľné, ale už nie sú. To nehovorím o filtroch, ktoré by sa mali tiež pravidelne vymieňať,“ pripomenul bývalý záchranár pán František.
“Tridsaťročná maska je taká ako nová. Ide len o to, aby filtračné zariadenie, ktoré je potrebné meniť sa aj naozaj vymenilo. Toto sa zabezpečuje prostredníctvom pracoviska sekcie krízového riadenia v Slovenskej Ľupči, kde sa masky aj umývajú, aby boli čisté,“ reagoval Jancek.
“Keď sme sa pozreli na civilnú ochranu a sklady, zistili sme, že väčšina masiek je už po expirácii. Ochranné odevy pre deti alebo mladých ľudí už dávno nie sú použiteľné, mohli by ísť do múzea,“ vyhlásil Andrassy.
“Materiál je naozaj starý. Pozerali sme sa, kedy skončila jeho expirácia. Pochádza z rokov 1967 až 1985 to znamená, že nič z týchto materiálov už nemôžeme použiť. Už vlani sme žiadali, aby sme mohli tento materiál obnoviť,“ prezradil hovorca mesta Nitra Tomáš Holúbek.
“Pokiaľ nie je systematická práca s obyvateľstvo, informovanosť ľudí ako sa majú správať, čo majú robiť v prípade ohrozenia, tak je obyvateľstvo v tejto oblasti veľmi slabo pripravené,“ myslí si Betuš.
Podľa Janceka majú plány typových činností na mimoriadne udalosti no priznal, že vždy je tam aj nejaká miera improvizácie.
“Môže nastať explózia vo fabrike, môže dôjsť k rozsiahlej nehode. Ale môže nastať aj vojnový konflikt, pandémia a vy nemôžete mať pre každú situáciu iné pravidlá,“ upozornil Andrassy.
Štát pripravuje v krízovom riadení zmenu
Podľa Betuša chýba spolupráca a je potrebné obnoviť a zlepšiť legislatívu.
“Koncom tohto a začiatkom budúceho roka má byť vypracovaný návrh budúceho stavu, ktorý bude základom reformy krízového riadenia tak, aby reagovala na nové výzvy. Aby sa počítalo s navýšením kompetencií voči aj iným štátnym orgánom v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu. Počíta sa aj s navýšením personálnych kompetencií a financovaním,“ uviedol Jancek.
“Nefunkčnosť štáty sme mali možnosť sledovať počas pandémie, energetickej krízy, prívalových dažďov alebo veterných smrští. Ak by sme nemali dobrovoľníkov, odvážnych starostov alebo primátorov, ktorí aj z iných ako štátnych zdrojov pomáhajú občanom, tak tie dôsledky sú oveľa vyššie,“ konštatoval Andrassy.
Osvetu suplujú dobrovoľníci a občianske združenia
Dobrovoľná civilná ochrana v Trenčíne si zobrala do prenájmu od mesta úkryt, ktorý bol vybudovaný pred 50 rokmi. Zrekonštruovali ho za vlastné finančné prostriedky. “Vyšlo nás to okolo 8-tisíc eur,“ povedala riaditeľka Dobrovoľnej civilnej ochrany Trenčín Adriana Kováčová.
“V každej domácnosti by mali byť nejaké letáky, ktoré by mali krízové štáby rozdávať, aby ľudia vedeli, čo majú v každom druhu nebezpečia robiť a ako reagovať,“ povedal bývalý záchranár pán František.
Dobrovoľná civilná ochrana v Trenčíne sa podľa Kováčovej rozhodla vytvoriť školiace stredisko kvôli tomu, že “tu absentuje civilná ochrana a prvá pomoc“. Vydali tiež brožúrku, ktorou školia ľudí.
“Zväz civilnej ochrany vydáva rôzne osvetové materiály. Buď sú to učebné texty pre učiteľov od materských až po vysoké školy. Alebo sú to odborné texty a skriptá,“ uviedol Betuš.
“Čo sa týka civilnej ochrany, teraz prebieha snaha, aby sa vrátila späť do osnov, aby to bolo súčasťou výučby na základných školách,“ reagoval Jancek.
“Musíme byť pripravení na každú možnú mimoriadnu situáciu,“ dodala Kováčová.
