Okrem prezidenta si Američania vyberali aj svojich zástupcov do oboch komôr Kongresu. Zatiaľ čo šéf Bieleho domu sa volí každé štyri roky, zástupcovia do Snemovne reprezentantov každé dva a v Senáte sa vždy po dvoch rokoch rozhoduje o tretine.
Prví anglickí kolonisti hľadali v Novom svete bohatstvo, našli však len tvrdú drinu, ktorú poznali z toho starého. Prví kolonisti priplávali v roku 1607, plavba im trvala štyri a pol mesiaca.
Bohatstvo však nakoniec prišlo, a to v podobe tabaku, ktorý začali pestovať a vyvážať do Európy.
„Obchod v Jamestowne rástol, ekonomika bola dobrá, populácia sa zvyšovala, ale nedalo sa tu vládnuť. Moc bola v rukách len akýchsi kapitánov. Ľudia boli nešťastní, nevedeli, ako vlastniť pôdu, a tak sa rozhodli zvoliť si zástupcov. Tí sa po prvý raz stretli v kostole,“ priblížil historik Mark Summers.
Na mieste, kde vznikol predchodca amerického Kongresu, nahrávala redaktorka Anna Síposová so štábom STVR:
Vláda pôvodných obyvateľov Ameriky
Nešlo o žiadnu chvíľkovú záležitosť, nápad anglických kolonistov sa ukázal ako životaschopný projekt.
„V roku 1612 kolonisti založili valné zhromaždenie, tak to nazvali. V tom čase to bolo niečo ako malý parlament. Je to vlastne skoro taký istý zákonodarný zbor, aký má Virgínia dnes a bol aj vzorom pri vzniku Kongresu, ktorý máme teraz. Je to začiatok systému v Spojených štátoch. Ľud bol schopný vládnuť si sám,“ vysvetlil historik Brian Beckley.
Pôvodní obyvatelia Ameriky si však vládli sami pred prvými kolonistami. Tí, ktorí žili na území dnešnej Virgínie sa volali Powhatanovia. „Systém vlády pozostával z niekoľkých náčelníkov, ktorých si Powhatanovia volili,“ vysvetlil pracovník skanzenu Fred.
Ich zákony však kolonisti nerešpektovali. Trvalo stáročia, kým pre všetkých začali platiť rovnaké vrátane odškodnenia. „Niekedy je preto dobré pozrieť sa do minulosti a povedať si, že by sme mali byť lepší,“ povedal historik Mark Summers.
Kým v Jamestowne malo každé z jedenástich centier dvoch zástupcov v zbore, v dnešnej Snemovni reprezentantov je 435 zástupcov. Ich počet závisí od veľkosti štátu, v Senáte je ich sto, z každého po dvoch, a to bez ohľadu na jeho veľkosť.
