Z ústavy sa nedá vyvodiť záver o oprávnení prezidenta SR požadovať od generálneho prokurátora alebo iných orgánov prokuratúry potrebné vecné podklady a údaje na účel podania návrhu na začatie disciplinárneho konania proti generálnemu prokurátorovi. Vyplýva to zo stredajšieho (20. 11.) rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR.
Žiadosť o výklad ústavy v súvislosti s činnosťou generálneho prokurátora podala vlani v septembri vtedajšia prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Na ÚS sa obrátila z dôvodu, že jej generálny prokurátor Maroš Žilinka odmietol doručiť rozhodnutia Generálnej prokuratúry (GR) SR o návrhoch obvinených na konanie podľa ustanovenia paragrafu 363 Trestného poriadku.
Podľa ÚS ústavná povinnosť prezidenta SR zabezpečovať svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov má konkrétny normatívny dopad len pri výkone niektorého z ústavných oprávnení a „táto povinnosť hlavy štátu nemá samostatné kompetenčné účinky“.
ÚS rozhodol na neverejnom zasadnutí pléna, informovala hovorkyňa súdu Martina Ferencová. K rozhodnutiu pripojil odlišné stanovisko sudca Miloš Maďar, ktoré sa týka výroku a odôvodnenia.
