Tím zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa úradu ujme 20. januára, už pripravuje opätovné odstúpenie od parížskej dohody o klíme.
Podľa informácií denníka The New York Times (NYT) už má jeho tím pripravený príslušný exekutívny príkaz, ktorý odstúpenie od dohody nariaďuje. Ako uvádza denník, tím zvoleného prezidenta riadia bývalí lobisti pre ropné a uhoľné firmy.
Trumpov tím má okrem toho pripravené aj ďalšie dekréty. Tie majú zmenšiť rozlohu niektorých chránených rezervácií, čo by malo umožniť ťažbu na miestach, kde to doteraz nebolo možné.
To by sa mohlo napríklad týkať dvoch rezervácií v štáte Utah, ktorých plochu Trump výrazne zmenšil pri svojom prvom mandáte. Krok následne zvrátil jeho nástupcu v Bielom dome – demokrat Joe Biden.
Ďalej sa očakáva, že Trump ukončí pozastavenie povoľovania nových vývozov skvapalneného zemného plynu (LNG) a zruší výnimku, ktorá Kalifornii a niektorým ďalším štátom umožňuje mať prísnejšie normy ohľadom znečistenia ovzdušia.
Trumpov tím, ktorý pripravuje odovzdanie moci v oblastiach životného prostredia a energetiky, podľa NYT riadi bývalý ropný lobista David Bernhardt a Andrew Wheeler, ktorý vo Washingtone pracoval pre uhoľné spoločnosti.
NYT oboch opisuje ako dobre oboznámených s fungovaním úradov a s „mnohoročnou skúsenosťou s rozkladaním ochrany životného prostredia na federálnej úrovni“. Podľa NYT v Bernhardt v prvej Trumpovej administratíve umožnil ťažbu na zhruba štyroch miliónoch hektárov federálnych pozemkov, kde to predtým nebolo možné.
Ciele parížskej dohody
Od parížskej dohody o klíme republikán Trump odstúpil už počas svojho prvého funkčného obdobia. Po tom, ako ho v úrade vystriedal demokrat Biden, USA sa k dohode opäť pripojili.
Cieľom dohody z roku 2015 je udržať otepľovanie planéty pod hranicou 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou a spoločne postupovať proti zmene klímy.
V dokumente predloženom OSN v roku 2021 súčasná administratíva počítala s tým, že záväzky vyplývajúce z parížskej dohody znamenajú pre USA zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 50 percent v porovnaní s rokom 2005.
Na dosiahnutie tohto cieľa súčasná administratíva okrem iného počítala s rozsiahlymi investíciami a stimulmi pre zavedenie zelených technológií v priemysle, doprave, stavebníctve či s väčšou ochranou lesov.
