V Budapešti sa konalo piate stretnutie Európskeho politického spoločenstva. Lídri z celého starého kontinentu hovorili najmä o migrácii, či bezpečnosti Európy.
Samitom rezonovala najmä téma hrozby zo strany Ruska. Na pozvanie Viktora Orbána prišiel do Budapešti ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Slovensko zastupoval predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).
Samitu ECP v Budapešti sa v reportáži v Správach venoval redaktor Filip Jackuliak:
Ústupky Rusku sú pre Ukrajinu neprijateľné a pre Európu samovražedné. Na stretnutí Európskeho politického spoločenstva to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Objať sa s Putinom nepomôže. Niektorí z vás ho objímajú už 20 rokov a veci sa len zhoršujú. Myslí len na vojny a nezmení sa. Iba tlak mu môže stanoviť hranice,“ vyhlásil.
Maďarský premiér Viktor Orbán tiež hovoril o ruskej agresii na Ukrajine, no nie takým tvrdým slovníkom. Vojnu označil za riziko pre európske krajiny. Partnerov vyzval na hľadanie spoločného riešenie k trvalému mieru. Bezpečnostnú hrozbu podľa neho predstavuje aj nelegálna migrácia.
„Dnes sme sa stretli, pretože veríme, že nebezpečenstvá a výzvy sa týkajú nás všetkých. Dnešné odpovede určia budúcnosť Európy o desaťročia dopredu. Veríme, že spolu môžeme byť silnejší ako sami“ povedal Orbán.
Trumpovo prezidentovanie
Lídri zo starého kontinentu nevynechali ani transatlantické vzťahy. Pomaly sa pripravujú na prezidentovanie Donalda Trumpa.
„Bol to pre neho skutočne obrovský úspech vrátane získania snemovne aj senátu. Teším sa na našu ďalšiu spoluprácu,“ skonštatoval generálny tajomník Organizácie spojených národov Mark Rutte.
„Je dôležité, aby sme spoločne s budúcim prezidentom Trumpom rozanalyzovali naše spoločné záujmy a potom na nich pracovali. Budeme stavať na predchádzajúcej skúsenosti,“ dodala predsedníčka Európskej komisie Ursula Von der Leyenová.
Lídri európskych krajín preberali na štadióne Ferenca Puskása v Budapešti aj ekonomický rozvoj, postavenie na globálnom trhu či väčšiu prepojenosť. Tú chcú hľadať najmä v oblastiach energie, technológií či globálneho trhu.
Fico: Okrem Ukrajiny musí EÚ nájsť peniaze aj na riešenie ilegálnej migrácie
Európska únia musí v najbližšom období začať viac financovať opatrenia určené na boj s ilegálnou migráciou. Vo štvrtok to na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Budapešti vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico. TASR o tom informuje podľa vyhlásenia slovenského premiéra na sociálnej sieti Facebook.
„Ak sa majú nájsť peniaze pre nezmyselnú vojnu na Ukrajine, kde sa zabíjajú Slovania, vojnu, ktorá nemá žiadne riešenie, lebo vojenské riešenie neexistuje, tak musíme mať dostatok odvahy, aby sme povedali, že sú aj iné závažnejšie problémy, na ktoré musí EÚ reagovať,“ vyhlásil Fico.
Premiér povedal, že v Európe sa aktuálne nachádzajú štyri milióny ilegálnych migrantov, čo spôsobuje politické chvenie a opätovné zavádzanie hraničných kontrol.
Fico navrhol, že pri koncipovaní nového rozpočtu EÚ pre obdobie od roku 2027 musí Únia „jasne povedať, že ilegálna migrácia je jedna z najväčších hrozieb pre fungovanie EÚ“.
Vo svojom vyhlásení Fico vyzdvihol rolu Srbska a Maďarska pri riešení migračnej krízy. Spolupráca so Srbskom je podľa neho mimoriadne významná pri ochrane schengenskej hranice. Vyzdvihol aj dohodu medzi Albánskom a Talianskom o spracovaní žiadostí o azyl migrantov, ktorí vstupujú do EÚ.
Podľa premiéra v doterajšej diskusii na summite dominovalo zvolenie amerického prezidenta. „Viacerí predstavitelia krajín sa ozvali s akýmsi strachom, čo sa stane, ak nová americká administratíva zníži podporu Ukrajine alebo s ňou úplne skončí. Niektorí predstavitelia hovoria, že v tom prípade by EÚ mala prevziať kompletnú finančnú zodpovednosť za Ukrajinu,“ povedal Fico, ktorý dodal, že vláda SR s tým nebudem súhlasiť.
Na budapeštiansky summit pricestovalo 42 hláv štátov a vlád vrátane predsedu vlády SR Roberta Fica, ako i lídrov EÚ, NATO a predstaviteľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Popri lídroch 27 členských krajín EÚ pozvali aj najvyšších predstaviteľov kaukazských štátov či krajín západného Balkánu, ale aj lídrov Británie, Ukrajiny a Turecka.
