Syndróm vyhorenia sa často prejavuje v povolaniach, ktoré sa spájajú s vysokou úrovňou stresu, emocionálnym nasadením, alebo kde sa neustále kladú vysoké požiadavky na výkon.
Najčastejšie ide o osoby, ktoré sú v kontakte s ľuďmi. Poukázal na to psychológ, kouč a zakladateľ Inštitútu stresu v Trnave Karol Kováč.
„Osobitne ohrozené sú skupiny ľudí, ktoré pracujú v oblasti pomáhajúcich profesií – zdravotnícky personál, personál pohotovostných služieb, sociálni pracovníci, učitelia a vychovávatelia či právni profesionáli.
Ďalej sú to zástupcovia zákazníckeho servisu, IT pracovníci, žurnalisti či finanční profesionáli,“ priblížil. Žiadna z profesií však podľa neho voči syndrómu vyhorenia nemá úplnú odolnosť.
Ozrejmil, že s vyhorením sa rovnako možno stretnúť u študentov. „Školské prostredie je rovnako náročné. Štúdium si vyžaduje vysoké nasadenie, ktoré môže vyvrcholiť do vyčerpania či úplného vyhorenia,“ vysvetlil Kováč.
Veľmi často sa podľa neho objavuje aj u matiek alebo všeobecne u rodičov na materskej. „Popri starostlivosti o dieťa sa často rodič ocitne v situácii, že nemá čas či silu o vlastné blaho. Práve vyčerpanie a nedostatok síl na starostlivosť o seba prispieva k vyhoreniu rodiča. Syndróm vyhorenia u rodičov je stále relatívne nové téma výskumu,“ podotkol.
Pocity vyčerpania či neefektívnosti
Syndróm vyhorenia je podľa Kováča stav fyzického a emocionálneho vyčerpania súvisiaceho s prácou, ktoré je sekundárnym dôsledkom dlhodobého pracovného stresu.
Charakterizujú ho pocity vyčerpania, zvýšená duševná vzdialenosť od práce alebo pocity negativizmu, cynizmu súvisiace s prácou, rovnako pocit neefektívnosti či nedostatku úspechu.
Medzi ďalšie príznaky patrí strata motivácie, znížený pracovný výkon, zhoršené vzťahy, zanedbávanie seba samého, posadnutosť prácou, nespokojnosť, bolesti hlavy či žalúdočné problémy.
„Pri pokročilejších štádiách ide o častú izoláciu alebo zníženú interakciu s rodinou a priateľmi,“ dodal.
