Dvadsaťtriročný španielsky cestovateľ Alberto Blasco Ventas stojí pri moste pri ukrajinskej Irpine, ktorý bol na jar 2022 v prvých dňoch ruskej vojenskej agresie vyhodený do vzduchu v snahe zastaviť postup inváznych jednotiek na Kyjev.
Toto miesto je jednou zo zastávok pre západných turistov, ktorí hľadajú vzrušenie a prichádzajú objavovať vojnu na Ukrajine. Podobné zájazdy sú síce zatiaľ okrajovou záležitosťou, ale ich počet rastie, píše agentúra AFP.
Ruskí vojaci, ktorí obsadili toto predmestie Kyjeva na začiatku invázie, sa ho pokúšali prejsť a pochodovať smerom k hlavnému mestu, vysvetľuje sprievodca Oleksij Gorjačev a ukazuje na ruiny odstreleného mosta.
„Vo vojnovej zóne som prvýkrát,“ povedal Blasco Ventas. Španiel si vybral turistický zájazd do Kyjevskej oblasti. Hlavné mesto je síce stovky kilometrov od hlavného bojového frontu, ale takmer denne naň útočia ruské bezpilotné lietadlá a rakety. „Trochu sa bojím, nebudem vám klamať, vo vojnovej zóne nikdy neviete,“ dodal.
Tmavovlasý muž s mladistvými črtami musel najprv prekonať nesúhlas svojich blízkych s cestou, potom nasledoval let do Moldavska a nakoniec 18-hodinová cesta lôžkovým vlakom. Po moste navštívi cintorín obhorených áut a potom Boroďjanku, mesto zdevastované na začiatku ruskej invázie.
Počítačový inžinier Blasco Ventas každú etapu svojej cesty filmuje, lebo sa chce stať influencerom. Svoje zábery zdieľa na kanáli na YouTube, kde ho sleduje 115-tisíc ľudí. Podobne už takto sprostredkoval svoje zážitky z „najstrašnejšej psychiatrickej liečebne“ v Spojených štátoch alebo „najnebezpečnejšej hranice“ na svete medzi Čínou, Ruskom a Severnou Kóreou.
Udržiavanie pamäti
Na Ukrajine ponúka tento typ zájazdu asi desať spoločností. Je to okrajový, ale rastúci fenomén. Ponúkané okruhy sa radia k takzvanému temnému turizmu, ktorý ponúka návštevy miest spojených s tragickými udalosťami. Pred inváziou navštevovali desaťtisíce ľudí ročne černobyľskú zónu, miesto jadrovej katastrofy z roku 1986, teraz kvôli vojne uzavretej pre verejnosť.
Tých, ktorí to považujú za morbídne alebo nemorálne, Blasco Ventas ubezpečuje, že koná vždy s rešpektom.
Jeho cestu zorganizovala spoločnosť War Tours, ktorá uvádza, že jej služby od januára využilo asi 30 klientov, prevažne z Európy a z Ameriky. Po príchode do krajiny za turistický okruh zaplatí od 150 do 250 eur. Časť výťažku je venovaná armáde. “Projekt nie je otázkou peňazí, ale udržiavania pamäti,“ ubezpečuje jeho spoluzakladateľ Dmytro Nykyforov.
Manažér ďalšej podobnej spoločnosti Capital Tours Kiev Svitozar Mojsejev potvrdzuje, že príjmy z podniku sú minimálne. Ukazovať škody cudzincom je podľa neho ako „očkovanie, aby sa už nič podobné nikdy nestalo“.
Príliš pohodlný život
Väčšina podobných zájazdov sa sústredí na Kyjev a jeho okolie, kde leží tiež Irpiň a Buča, miesto masakru civilistov na jar 2022 pripisované Rusku. Niektoré spoločnosti sa však čoraz viac približujú frontu. Jedna z nich dokonca pri honbe za senzáciou ponúka viacdňový zájazd po južnej Ukrajine, ktorý stojí až 3 300 eur.
Jedným z tých, ktorým Kyjev nestačil, je aj Američan Nick Tan, ktorý pracuje pre technologickú firmu v New Yorku. V júli išiel do Charkova na severovýchode Ukrajiny, ktorý neustále čelí ostreľovaniu a leží asi 20 kilometrov od frontu.
„Musel som tú vojnu vidieť na vlastné oči,“ vysvetlil svoje rozhodnutie 34-ročný muž, ktorý má plné zuby príbehov o hrdinských bitkách v hollywoodskych filmoch. Chcel ísť dokonca ešte bližšie k frontu, ale jeho sprievodca to odmietol.
Amatérsky fotograf sa chcel stretnúť s Ukrajincami a zdieľať ich príbehy na Instagrame. Ale tiež si chcel „niečo dokázať“, pretože život na Západe mu pripadá „príliš pohodlný“. „Vyhľadávam silné zážitky,“ priznáva Tan s tým, že už skákal s padákom a zúčastnil sa rave party. Takéto zážitky už mu ale nestačili, a ďalším krokom preto bola cesta do vojnovej oblasti.
Cestovatelia môžu priniesť zisk
Obyvateľ Irpiňu Ruslan Savčuk túto honbu za vzrušením nechápe, ale neuráža ho.
„Nedávno spadol výbušný dron Šáhed asi 300 metrov od môjho domu, takže netúžim po podobných zážitkoch. Ale ak to niekto vo svojom živote chce, je to jeho právo,“ povedal Savčuk.
Päťdesiatnik vidí ako dobrý dôvod aj to, že cestovatelia by mohli na tieto miesta priniesť zisk. Savčuk je filmový producent a radí mestu Irpiň so stratégiou voči turistom, keďže „aj tak zložitá téma ako vojna môže priniesť niečo dobré“.
Úradníčka v Irpini a niekdajšia viceprimátorka Buči Mychajlyna Skoryk-Škarivská podotýka, že niektorí obyvatelia to považujú za „krvavé peniaze“ a nie vždy chápe, prečo sa cudzinci chodia pozerať na ich smútok. Hovorí však, že negatívne reakcie sú v menšine a pre mnohých miestnych obyvateľov sú títo turisti len súčasťou novej ukrajinskej reality.
Mnoho etických otázok
Prezidentka Národnej agentúry pre rozvoj cestovného ruchu Mariana Oleskivová uznáva, že tento typ cestovného ruchu otvára mnoho etických otázok. Dopyt po takýchto cestách ale podľa nej nevyhnutne porastie. Jej agentúra preto pripravuje špecifické školenia pre sprievodcov a okruhy po pamiatkach v Kyjeve a okolí.
Invázia síce zrazila cestovný ruch na kolená, ale tento rok by mal sektor prekoná predvojnovú úroveň z roku 2021, keď svet čelil pandémii covid-19, domnieva sa Oleskivová. Cestovný ruch teraz stojí najmä na domácom turizme, keďže ukrajinskí muži v odvodovom veku až na výnimky nesmú opustiť krajinu kvôli stannému právu.
Na Ukrajinu vlani podľa Oleskivovej prišli štyri milióny zahraničných turistov, dvakrát viac ako v roku 2022. Väčšina ich prišla z profesijných dôvodov.
Krajina sa tiež pripravuje na povojnové obdobie, podpisuje propagačné zmluvy so skupinami ako Airbnb alebo TripAdvisor.
„Vojna pritiahla k Ukrajine veľkú pozornosť. Naša značka je preto silnejšia, každý teraz pozná našu krajinu,“ dodala Oleskivová.
