V Azerbajdžane sa začala klimatická konferencia OSN. Lídri takmer 200 krajín majú na COP29 rokovať o podrobnostiach nového globálneho obchodu s emisiami aj o vyše 100 milardovej pomoci rozvojovým krajinám vyrovnať sa s dôsledkami klimatickej zmeny.
Environmentálni experti pripomínajú, že 90 percent azerbajdžanského exportu tvorí ropa a zemný plyn. Upozorňujú, že ľudia nepotrebujú ďalšie kvetnaté reči, ale reálne kroky, ktoré ich ochránia pred ešte horšími prejavmi extrémneho počasia.
„Každý z nás bol tento rok svedkom klimatickej krízy – obce zaplavené povodňami, vlny horúčav aj suchá,“ píše sa vo vyhlásení slovenskej pobočky Greenpeace. Jej koordinátorka Katarína Juríková zdôrazňuje, že zmyslom konferencie je dosiahnuť dohodu na silnom finančnom cieli v štýle „znečisťovateľ platí“.
„To znamená, že by mali začať fosilné spoločnosti zodpovedné za klimatickú krízu platiť za jej škody. Druhá vec, ktorá je pre nás dôležitá, je, aby sa začala implementovať dohoda o útlme využívania fosílnych palív. Čiže ropy, uhlia a plynu, ku ktorej prišlo minulý rok na klimatickej konferencii COP28,“ ozrejmila Juríková.
Trump hrozí odstúpením od klimatickej dohody
Na konferencii COP29 by sa svetoví lídri mali dohodnúť, koľko peňazí každý rok preinvestujú na pomoc globálnemu juhu, ktorý je najviac postihnutý klimatickou krízou. Účastníci z vyše 200 krajín majú tiež predstaviť svoje aktualizované klimatické plány. Pre americkú delegáciu pôjde o ťažkú tému.
Víťaz amerických prezidentských volieb Donald Trump, ktorý patrí k popieračom klimatickej zmeny, už vyhlásil, že po inaugurácii v januári plánuje druhýkrát odstúpiť od parížskej klimatickej dohody. Chce tiež zrušiť viacero regulácií o ochrane životného prostredia.
Tento rok je podľa expertov najhorúcejším v histórii meraní. Je aj prvým, ktorý prekročí hranicu globálneho otepľovania o jeden a pol stupňa Celzia. Štáty OSN sa pritom už pred deviatimi rokmi zaviazali, že urobia všetko pre to, aby sa to nestalo.
