Záujem o spotrebné úvery na Slovensku neutícha, skúsenosti s nimi má každý druhý našinec. Banky pritom každý mesiac požičiavajú ľuďom stovky miliónov eur. Kvôli čomu sa najviac zadlžujeme, na čo si najčastejšie berieme úvery a na čo by sme si mali dať pri čerpaní úveru najväčší pozor?
Podľa Tomáša Barbariča z 365.bank zvýšenie DPH pocítime na cenách tovarov a služieb už v januári. „Ak niekto zvažuje väčšiu investíciu, napríklad rekonštrukciu domácnosti alebo zariadení domácnosti, prípadne kúpu auta, odporúčame to zvážiť ešte tento rok,“ podotýka.
Spotrebnému úveru sme sa venovali vo vysielaní relácie Peniaze:
Pripomína, že ľudia by sa mali poponáhľať najmä v prípade, ak uvažujú financovať svoje investície prostredníctvom spotrebného úveru.
„Aj spotrebný úver, ktorý si budú musieť budúci rok zobrať, bude vyšší. Tým pádom sa to pretaví aj vo vyšších mesačných splátkach,“ upozorňuje Barbarič.
Ako príklad uvádza kúpu auta vo výške 20-tisíc eur, na ktorý si niekto vezme osemročný úver s úrokovou sadzbou šesť percent. „Pri takomto type úveru, ak si ho zoberiete ešte tento rok, viete ušetriť na celej životnosti aj niekoľko stoviek eur,“ avizuje šéf produktov v 365.bank Tomáš Barbarič.
Slováci sa čoraz viac zadlžujú
Z oficiálnych štatistík aj z údajov bánk vyplýva, že Slováci sa čím ďalej, tým viac zadlžujú. Tomáš Barbarič uvádza, že podľa ich prieskumov má každý druhý človek na Slovensku skúsenosť so splácaním spotrebného úveru.
Slováci si podľa Barbariča berú úvery zväčša na rekonštrukciu či zariadenia domácnosti či kúpu auta. „Asi desať percent ľudí si ešte dofinancuje svoju hypotéku,“ dodáva.
„Čo sa týka Slovákov, vôbec sa neboja spotrebných úverov. Na druhej strane nerozumejú im až tak, ako by možno mohli, aj v porovnaní s inými krajinami. Doplácame aj na finančnú gramotnosť, viac ako polovica ľudí nerozumie základným pojmom, čo sa úverov týka,“ hodnotí Barbarič.
Mnohí podľa neho neovládajú pojmy, ako sú úroková sadzba, istina či ročná percentuálna miera nákladov. Poznať tieto pojmy znamená vyhnúť sa nepríjemnostiam a prekvapeniam spojených s úverom v budúcnosti.
Čo nám prezradí RPMN?
Pôžičku alebo tiež spotrebný úver banky poskytujú so splatnosťou jeden až osem rokov. Zvyčajne ide o bezúčelový úver, keď banka prevedie peniaze na účet klienta a je len na ňom, na čo peniaze použije.
Pôžičky nie sú zabezpečené nehnuteľnosťou. Pri vybavovaní úveru si dávajte pozor na ročnú percentuálnu mieru nákladov, tzv. RPMN. Tá nám ukáže, koľko nás bude úver stáť v skutočnosti, teda nielen úroky, ale aj poplatky. Pozor si treba dávať najmä pri hypotékach.
Šéf produktov 365.bank Tomáš Barbarič odporúča vyberať si spotrebný úver len na tovary a služby s dlhšou životnosťou ako je doba splatnosti spotrebného úveru.
„To znamená, že ak si beriem spotrebný úver na osem rokov, mal by som si naozaj vybrať typ tovaru alebo služby, ktorý má dlhšiu životnosť ako osem rokov. Napríklad si rekonštruujem domácnosť, kupujem si auto, prípadne niečo dlhodobého charakteru,“ vysvetľuje.
Spotrebné úvery sa podľa Barbariča neoplatí brať napríklad na dovolenky, svadby, oslavy či darčeky.
Koľko si Slováci požičiavajú?
Ľudia môžu na Slovensku požiadať o spotrebný úver do výšky 50-tisíc eur. Každý druhý Slovák, ktorý spotrebný úver má, je zväčša do výšky päťtisíc eur.
„Vyššie spotrebné úvery, povedzme nad 20-tisíc, to je menej ako desať percent ľudí, ktorí takéto typy úverov majú. Treba ale povedať, že výška úveru, ktorý čerpáme, má priamy vplyv aj na to, akú máme mesačnú splátku,“ informuje Barbarič. Preto je dôležité, ako si nastavíme parametre úveru, dodáva.
„S vyššou mesačnou splátkou už potom rastie riziko rôznych nepredvídaných situácií, ktoré môžu mať negatívny dopad aj na náš finančný rozpočet,“ upozorňuje Barbarič.
Podľa šéfa produktov 365.bank dnes už dobrý bankár vie vopred povedať, akú maximálnu výšku úveru vie človek získať, rovnako aj akú výšku splátky si vie dovoliť.
„Nemali by sme sa riadiť iba maximom, mali by sme si to nastaviť tak, aby sme boli komfortní v splácaní, aby sme sa naozaj v budúcnosti, v prípade nepredvídaných situácií, vedeli vyhnúť prekvapeniam,“ vysvetľuje Barbarič.
Čomu sa vyvarovať
Tomáš Barbarič upozorňuje, aby sme nesplácali jeden dlh iným dlhom. „Ak nestíham splácať, určite nie je riešením zobrať si ďalší typ úveru, ktorý bude pokrývať mesačné splátky iného typu úveru,“ dodáva.
V takom prípade je dôležité „bezodkladne kontaktovať banku“, v ktorej máme úver a situáciu riešiť ešte pred tým, než sa dostaneme do problémov.
„Banky, samozrejme, majú záujem, aby ich klienti splácali úvery a preto hľadajú riešenia. Jedným z takých riešení, ktoré sa môže naskytnúť, ak to situácia klientovi dovolí a takisto aj parametre produktu, je jednoducho predĺžiť dobu splatnosti úveru, kedy vieme znížiť mesačnú splátku klientovi,“ radí Barbarič.
„Ďalším z typov riešení môže byť spájanie viacerých úverov do jedného, volá sa to refinancovanie alebo konsolidácia. Tým pádom vieme nahradiť nevýhodnejšie úvery a spojiť ich do jedného typu, do jednej splátky, ktorá bude takisto pre klienta výhodnejšia, nižšia,“ dodáva.
Barbarič pripomína aj tretie, krajné riešenie, a to odklad splátok. „Klient požiada banku o odklad splátok. To znamená, že banka vie odpustiť klientovi nejaké obdobie, aby nemusel splácať úver,“ dodáva.
Upozorňuje však, že počas tohto obdobia sa k úveru naďalej pripočítavajú úroky a zároveň sa obdobie poberania úveru predlžuje. Tým sa náklady na splatenie predražujú.
