Novým francúzskym premiérom bude centrista Francois Bayrou. S odvolaním sa na piatkové (13. 12.) vyhlásenie Elyzejského paláca o tom informovala agentúra AFP.
Prezident Emmanuel Macron si od kroku sľubuje ukončenie obdobia politických nepokojov, ktoré tamojšiu scénu sprevádzajú už niekoľko mesiacov. Napísal to spravodajský portál BBC. Pripomenul, že menovanie nového predsedu vlády prichádza deväť dní po vyslovení nedôvery dovtedajšiemu premiérovi Michelovi Barnierovi.
Marcon pre menovanie 73-ročného Bayroua dokonca skrátil svoju služobnú cestu do Poľska. Ako uviedol BBC, očakávalo sa, že nového šéfa vlády menuje ešte vo štvrtok (12. 12.) večer. Následne však oznámenie presunul na piatok ráno.
V médiách sa skloňovalo viacero mien, ktoré by mohli nahradiť Michela Barniera. Konkrétne išlo o ministra obrany Sebastiena Lecornua a bývalého stredoľavicového premiéra Bernarda Cazeneuvea.
Francúzska tlač tiež hovorila o exministrovi zahraničia Jean-Yves Le Drianovi. Ten mal ponuku odmietnuť pre relatívne vysoký vek, upozornil BBC.
Výber neprekvapil
Výber Bayroua nie je pre Erica Mauricea z Centra pre európsku politiku (EPC) prekvapením. „Vzhľadom na politickú situáciu a potrebu konsolidovať centristický blok s nepriamou podporou ľavicového stredu nemal Macron veľa možností. Ide pre neho o najmenej zlú možnosť, ako bod rovnováhy medzi socialistami a republikánmi,“ uviedol pre TASR Maurice.
Stabilita budúcej vlády bude podľa analytika závisieť od jej programu a najmä od navrhnutého rozpočtu. „Rozloženie v Národnom zhromaždení je stále rovnaké, čo znamená potrebu vlády robiť ústupky, aby sa zapáčila čo najväčšiemu počtu strán,“ spresnil Maurice.
Koniec politického patu?
Macron verí, že sa mu podarí ukončiť politický pat po parlamentných voľbách, ktorý bol posilnený predošlú stredu (4. 12.) po vyslovení nedôvery vláde premiéra Michela Barniera.
Od roku 1962 je to vôbec prvýkrát, čo vláda padla na základe hlasovania o nedôvere v parlamente a Barnier sa stal najkratšie slúžiacim premiérom za obdobie francúzskej Piatej republiky, ktorá existuje od roku 1958. Vo funkcii bol štvrť roka.
V parlamente je relatívne rovnomerne zastúpená ľavica, Macronovi centristi, konzervatívci a krajne pravicové Národné združenie (RN).
Prezident je preto pod veľkým tlakom, aby vymenoval vládu, ktorá dokáže získať dôveru parlamentu a prijať štátny rozpočet na budúci rok. Aj preto už avizoval osobitný zákon o rozpočte, ktorý by mal umožniť normálne fungovanie štátu od začiatku budúceho roka.
Macron v snahe nájsť vhodného kandidáta na premiéra rokoval tento týždeň počas dvoch dní s predstaviteľmi všetkých parlamentných strán okrem krajne pravicového RN a krajne ľavicového hnutia Nepoddajné Francúzsko (LFI). Po rokovaniach sa zaviazal vymenovať nového predsedu vlády do 48 hodín, ktoré uplynuli vo štvrtok.
Okrem politickej nestability francúzsky prezident podľa štvrtkového prieskumu agentúry Elabe čelí aj historicky najnižšej popularite – dôveruje mu len 21 percent opýtaných Francúzov. To je najmenej od nástupu do Elyzejského paláca v roku 2017.
Výzvy na demisiu od politických oponentov opakovane odmietol a svoj mandát chce dokončiť až do roku 2027.
Opozičné strany vyzvali na dialóg
Francúzski komunisti ponúkli Bayrouovi spoluprácu, ak nebude obchádzať parlament. Krajne pravicové Národné združenie (RN) ho vyzvalo na debatu s opozičnými stranami a krajne ľavicové Nepodrobené Francúzsko (LFI) naznačili, že nový šéf vlády jej podporu nezíska.
Šéf francúzskych komunistov Fabien Roussel prisľúbil Bayrouovi spoluprácu, ak sa nebude pokúšať využiť mimoriadne ústavné právomoci ako Barnier, aby poslancov obišiel. „Za tejto podmienky sme pripravení s Bayrouom spolupracovať,“ povedal Roussel.
Predseda krajne pravicového združenia Jordan Bardella vyhlásil, že jeho strana nemá v pláne nového premiéra v parlamente zablokovať. Dodal ale, že Bayrou by mal viesť dialóg s ďalšími politickými stranami. Šéfka poslaneckého klubu RN Marine Le Penová tiež vyzvala Bayroua, aby pri zostavovaní rozumného rozpočtu počúval opozičné strany.
„Nový premiér musí chápať, že v parlamente nemá väčšinu. A naše hranice zostávajú,“ povedal Bardella. RN požaduje napríklad zvýšenie všetkých dôchodkov o infláciu, zníženie francúzskych príspevkov do rozpočtu Európskej únie či zrušenie plánovaných škrtov v úhradách za lieky.
Mathilde Panotová z Nepodrobenej Francúzska naopak naznačila, že Bayrouovi jej strana vysloví nedôveru. Za dôvod označila to, že nový premiér nie je z radov ľavice a že podpora Bayroua by znamenala podporu Macronovi.
