Európska únia (EÚ) so znepokojením sleduje situáciu v Gruzínsku a násilné potlačenie proeurópskych protestov. Na spoločných sankciách sa však členské štáty zatiaľ nezhodli. Návrh zablokovalo Maďarsko a Slovensko. Bratislava hovorí o rešpektovaní výsledkov a čaká na správu od pozorovateľov OBSE.
Situácia v Gruzínsku sa prudko zhoršila po októbrových parlamentných voľbách. Tie vyhrala proruská strana Gruzínsky sen, ktorá pozastavila prístupové rokovania s EÚ. V krajine následne vypukli masívne protesty, pretrvávajú dodnes.
Polícia neraz proti demonštrantom použila slzotvorný plyn, vodné delá a násilie. Situáciu v Gruzínsku so znepokojením sleduje aj Únia.
„Znížili sme financie pre Gruzínsko a upustili od niektorých politických kontaktov. Zhodli sme sa, že musíme zaviesť bezvízový režim pre držiteľov diplomatických pasov. Komisia to navrhne ešte tento rok. Diskutovali sme aj o sankciách. Na to však potrebujeme 27 krajín a tam zatiaľ nie sme,“ uviedla vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné záležitosti Kaja Kallasová.
Reakcii Európskej únie na situáciu v Gruzínsku sa v reportáži v Správach venovala redaktorka STVR Karolína Kučerová:
Nová šéfka únijnej diplomacie tým narážala na Maďarsko a Slovensko. Práve tieto dve krajiny zablokovali Kallasovej návrh. Sankcie cielili na predstaviteľov vlády, ktorí sa podieľali na násilnom potláčaní protestov.
„Myslíme si, že toto je v rukách gruzínskej vlády a musí si to vyriešiť. Žiadne unáhlené kroky nepomôžu, je potrebné pristupovať ku Gruzínsku s rešpektom a nechať otvorené aj koridory na túto komunikáciu,“ vyhlásil minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD).
Slovensko a Maďarsko argumentujú najmä tým, že voľby v Gruzínsku nespochybnili. Šéf slovenskej diplomacie dodáva, že Bratislava čaká na podrobnú správu pozorovateľov z OBSE.
