Juhokórejský súd v stredu (11. 12.) schválil zatykač na bývalého ministra obrany Kima Jong-hjuna pre obvinenia z kľúčovej úlohy v povstaní a zo zneužitia právomocí v súvislosti so stanným právom, ktoré minulý týždeň nakrátko zaviedol prezident Jun Sok-jol. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Jonhap a AP.
Jonhap v stredu tiež informovala, že sa Kim Jong-hjun vo väzenskom zariadení v Soule pokúsil spáchať samovraždu. Po svojom neúspešnom pokuse je Kim umiestnený v ochrannej cele a je mimo ohrozenia života. Uviedla to agentúra Jonhap. Kim je prvou osobou formálne zatknutou v súvislosti s touto udalosťou.
„Zvážili sme, do akej miery sú obvinenia podložené, závažnosť trestného činu a obavy, že zničí dôkazy,“ uviedol súd pri vydávaní zatykača. V žiadosti o Kimovo zatknutie ho prokuratúra obvinila zo „sprisahania s prezidentom Junom za účelom vyvolania nepokojov s cieľom rozvrátiť národnú ústavu,“ píše Jonhap.
Prokurátori podľa juhokórejskej tlačovej agentúry predpokladajú, že Kim, ktorý v tom čase zastával funkciu ministra obrany, navrhol prezidentovi vyhlásenie stanného práva a nariadil tiež vyslanie vojakov do areálu Národného zhromaždenia a sídla Národnej volebnej komisie.
Zároveň ho podozrievajú z toho, že po konzultácii s Junom napísal dekrét o stannom práve, ktorý podľa prokurátorov obsahoval protiústavné obmedzenia právomocí Národného zhromaždenia.
Ďalší zadržaní
Exministra zadržali ešte v nedeľu (8. 12.) a podľa Jonhap ho prokurátori vypočúvali už trikrát. Prostredníctvom svojho právnika sa v utorok (10. 12.) na súde o posudzovaní vydania zatykača ľuďom ospravedlnil za spôsobenie obáv a nepríjemností.
Počas výsluchu Kim údajne pripustil, že prezidentovi navrhol stanné právo, ale tvrdil, že jeho konanie nebolo protiústavné ani nezákonné. Prokuratúra vedie vyšetrovanie aj proti prezidentovi Junovi pre podozrenie z vlastizrady a zneužitia moci.
Agentúra AP v stredu s odvolaním na juhokórejskú políciu informovala, že za svoju úlohu pri presadzovaní stanného práva polícia zadržala šéfa kórejskej národnej polície a najvyššieho policajného dôstojníka Soulu.
Prezident Jun nečakane oznámil vyhlásenie stanného práva minulý utorok (3. 11.) vo vopred neohlásenom príhovore. Hlava štátu v ňom obvinila opozíciu z protištátnych aktivít a sympatií voči Severnej Kórei.
O necelé tri hodiny po vyhlásení stanného práva parlament schválil väčšinou hlasov návrh na jeho zrušenie. Opozícia sa následne pokúsila Juna z funkcie prezidenta odvolať. Hlasovanie o tzv. impeachemente však bolo neúspešné pre bojkot poslancov prezidentovej strany Sila ľudu (PPP).
Razie na viacerých miestach
Juhokórejská polícia v stredu vykonala raziu v kancelárii prezidenta Jun Sok-jola v súvislosti s minulotýždňovým krátkodobým vyhlásením stanného práva. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Jonhap a AFP.
Polícia vykonala razie aj v Národnej policajnej agentúre, Metropolitnej policajnej agentúre v Soule a Bezpečnostnej službe Národného zhromaždenia, píše AFP.
KĽDR označila Juna za diktátora
Severná Kórea v prvej reakcii na krátke vyhlásenie stanného práva v Južnej Kórei situáciu prirovnala k vojenskému prevratu. Uuviedla, že juhokórejský prezident Jun Sok-jol chcel zaviesť fašistickú diktatúru. Napísal o tom v stredu spravodajský web BBC.
Severokórejský oficiálny denník Rodong Sinmun na šiestej stránke v stredu označil Junovo rozhodnutie vyhlásiť stanné právo za „šialené“. Prirovnal jeho správanie k počínaniu niekdajších vojenských diktátorov. „Bezohľadne sa oháňal zbraňami proti vlastnému ľudu,“ stojí v článku severokórejského denníka.
Vývoj podľa severokórejského článku „odhalil slabosť juhokórejskej spoločnosti“. Junovo vyhlásenie stanného práva článok zároveň označil za príklad zúfalstva, ktoré môže ukončiť prezidentov politický život.
Článok Rodong Sinmum obsahoval fotografie z protestov v Soule, vrátane fotografií mladých Juhokórejčanov s transparentmi.
Júnové vyhlásenie stanného práva, ktoré nemalo dlhého trvania, uvrhlo Južnú Kóreu do politického chaosu. Prezident zostáva vo funkcii, ale má zakázané opustiť krajinu a je vyšetrovaný pre podozrenie z velezrady. Nie je jasné, aké právomoci ešte má, ak vôbec nejaké.
Zároveň panujú obavy, že by sa Severná Kórea mohla rozhodnúť využiť túto krízu na vojenskú provokáciu Soulu.
Odvolávanie prezidenta
V sobotu (7. 12.) Jun ustál hlasovanie parlamentu o odvolaní, ktoré vyvolala opozícia. Väčšina poslancov z prezidentovej strany rokovanie parlamentu bojkotovala, takže zasadnutie nebolo uznášaniaschopné.
Ďalší pokus o odvolanie hlavy štátu plánuje juhokórejský parlament na 14. decembra. Opozícia potrebuje, aby aspoň osem členov prezidentovej strany hlasovalo za odvolanie prezidenta. Na to je v 300-člennom parlamente potrebná dvojtretinová väčšina.
