Moskvu neuspokojujú návrhy zaznievajúce z tímu zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa ohľadom ukončenia vojny Ruska proti Ukrajine. Uviedol to ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v rozhovore pre agentúru TASS.
Text v pondelok (30. 12.) zverejnilo ruské ministerstvo zahraničia na svojom webe. Ukrajina sa už 34 mesiacov bráni ruskej agresii, a to aj vďaka rozsiahlej západnej, predovšetkým americkej pomoci.
Moskva doteraz nedostala žiadne oficiálne návrhy, navyše až do Trumpovej inaugurácie 20. januára všetku politiku určuje súčasný prezident Joe Biden. Iba jeho vláda má teda právomoci s Ruskom v mene Spojených štátov vyjednávať. Fakticky sa však žiadne rokovania o Ukrajine nevedú, upozornil Lavrov.
„Súdiac podľa početných únikov informácií a rozhovoru, ktorý poskytol samotný Trump magazínu Time, reč je o ‚zmrazení‘ bojových operácií na frontovej línii a odovzdaní ďalšej zodpovednosti za konfrontáciu s Ruskom Európanom. Nás samozrejme neuspokojujú návrhy, zaznievajúce z tímu zvoleného prezidenta, odložiť ukrajinské členstvo v NATO o 20 rokov a tiež rozmiestniť na Ukrajine mierový kontingent ‚britských a európskych síl‘,“ vyhlásil Lavrov.
Rusko je podľa ministra pripravené na mierové rokovania. Treba si vraj však uvedomiť, že Moskvu uspokoja len právne záväzné dohody. Tie odstránia prvotné príčiny konfliktu a budú obsahovať mechanizmus brániaci porušeniu dohôd. Tento mechanizmus Lavrov však bližšie neosvetlil.
Porušenie memoranda
Moskva svojou agresiou voči Ukrajine porušila budapeštianske memorandum z roku 1994. V ňom sa spolu s USA a Britániou zaviazala zaručiť ukrajinskú územnú celistvosť výmenou za to, že sa Ukrajina vzdá jadrových zbraní.
Kyjev a Západ obviňujú Rusko, že porušilo svoje medzinárodné a bilaterálne záväzky. Rozpútalo ničím nevyprovokovanú agresiu proti susednej krajine, aby uchvátilo ukrajinské územia a odstránilo vládu v Kyjeve, ktorá sa Moskve nepozdáva.
Sám ruský prezident Vladimir Putin, ktorý vojnu rozpútal, spočiatku hovoril o nevyhnutnosti „demilitarizovať“ a „denacifikovať“ Ukrajinu. Na jej čele stojí podľa neho prezident židovského pôvodu a krajná pravica – súdiac podľa výsledkov volieb – zohráva iba okrajovú úlohu. Neskôr začal Putin tvrdiť, že Rusko bolo „vtiahnuté“ do konfliktu, ktorý zavinil Západ.
Prvý krok
Lavrov povedal, že je na Američanoch, aby urobili prvý krok k obnove dialógu s Ruskom. Boli to totiž Američania, kto ho prerušil po ruskej invázii na Ukrajinu. Myslí však, že ak sa Trump pokúsi obnoviť vzťahy s Ruskom, bude musieť „plávať proti prúdu“.
Obe americké strany sa zhodujú na tom, že je nutné čeliť Rusku a podporovať „neonacistický“ režim v Kyjeve, tvrdil. Ak by USA začali prihliadať na záujmy Ruska, dialóg by sa mohol postupne rozvíjať, ale ak sa tak nestane, všetko zostane pri doterajšom stave, dodal šéf ruskej diplomacie.
Zapochyboval tiež o ochote Kyjeva k územným ústupkom, keď mierový plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa opiera o požiadavku obnovenia územnej celistvosti krajiny v hraniciach z roku 1991 a stiahnutia ruských vojsk za tieto hranice. Za týchto okolností sa Rusko podľa šéfa diplomacie nemieni zúčastniť žiadneho „mierového summitu“, ani keby dostalo pozvanie.
Samotné Rusko pritom trvá na neprípustnosti členstva Ukrajiny „v ľubovoľnej územnej konfigurácii“ v NATO, a to tým skôr, že „dlhoročnú expanziu NATO“ považuje Moskva za jednu z hlavných príčin „ukrajinskej krízy“. K cieľom ruskej vojny, ktoré „musia byť dosiahnuté“, patrí zakotvenie Ukrajiny mimo vojenských blokov, zdôraznil Lavrov.
