Lídri členských štátov Európskej únie vo štvrtok (19. 12.) v Bruseli odsúdili hybridné útoky Ruska. Zdôraznili tiež pretrvávajúci geostrategický význam rozširovania a zhodli sa na potrebe predchádzania nelegálnej migrácii a boja proti nej.
Premiéri a prezidenti členských štátov na samite Európskej rady dôrazne odsúdili hybridné útoky Ruska proti EÚ a jej členským štátom vrátane sabotáží, narúšania kritickej infraštruktúry, kybernetických útokov, manipulácie s informáciami a pokusov o podkopanie demokracie vrátane volebného procesu.
V prípade rozširovania Únie lídri zdôraznili jeho pretrvávajúci význam ako geostrategickej záruky mieru, bezpečnosti, stability a prosperity v Európe. Z kandidátskych krajín vyjadrila Európska rada uznanie moldavským úradom za úspešný priebeh prezidentských volieb a referenda o zakotvení vstupu do EÚ do ústavy. Bolo to „napriek hybridným aktivitám Ruska zameraným na podkopanie demokratických inštitúcií krajiny“.
Vyzvali tiež eurokomisiu, aby okrem už zavedených nástrojov urýchlene preskúmala ďalšie spôsoby poskytovania pomoci pre Kišiňov pri posilňovaní jeho energetickej bezpečnosti.
Najvyšší predstavitelia 27-členného bloku sú v prípade Gruzínska vážne znepokojení postupom tamojšej vlády. Podľa nich je v rozpore s hodnotami a zásadami, na ktorých je založená Európska únia. Nesúhlasia s rozhodnutím gruzínskej vlády pozastaviť prístupový proces s EÚ do roku 2028.
Dôrazne tiež odsúdili násilie voči pokojným demonštrantom, politikom a zástupcom médií. Pripomenuli však, že sú ochotní obnoviť integráciu, ak predstavitelia krajiny zmenia svoj súčasný postoj.
Téma migrácie
Ďalšou témou jednodňového samitu bola migrácia. Lídri EÚ chcú venovať osobitnú pozornosť vykonávaniu prijatých právnych predpisov Únie a uplatňovaniu existujúcich právnych predpisov. Rovnako sa chcú venovať predchádzaniu nelegálnej migrácii a boja proti nej, a to aj prostredníctvom nových spôsobov.
Chcú sa zamerať na uľahčenie, zvýšenie a urýchlenie návratov do bezpečných krajín pôvodu a boja proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu.
V záveroch sa okrem toho uvádza zhoda na význame a naliehavosti toho, aby sa posilnila odolnosť, pripravenosť a predchádzanie krízam. Je to v súvislosti s rastúcim počtom prírodných katastrof v dôsledku zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia.
Európska rada sa domnieva, že je potrebná posilnená a koordinovaná vojenská a civilná pripravenosť a strategické krízové riadenie. To by sa malo v prípade potreby uskutočňovať aj v súčinnosti s NATO. Dôraz sa však dáva na inkluzívny a nediskriminačný spôsob bez toho, aby bol dotknutý osobitný charakter bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov.
Mimo regiónu Európy lídri opätovne zdôraznili svoje znepokojenie nad situáciou vo Venezuele. Vyzvali na prepustenie všetkých politických väzňov a na to, aby krajina dodržiavala svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva. „Európska únia zmobilizuje všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na podporu demokracie a mierového a inkluzívneho procesu vo Venezuele,“ píše sa v prijatom dokumente.
