Nezamestnanosť na Slovensku je na historickom minime, stále však nad úrovňou krajín V4. V porovnaní s Českom a Poľskom je miera nezamestnanosti na Slovensku dvojnásobná. Zhodnotil to Inštitút finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií SR.
„Miera nezamestnanosti stagnovala na úrovni 5,3 percenta. Počet ľudí bez práce sa oproti druhému kvartálu znížil len o vyše 700. V pomere k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu však zostáva na historicky najnižšej úrovni za uplynulých 30 rokov.
Miera nezamestnanosti na Slovensku je však stále nad úrovňou našich susedov vo V4, v porovnaní s Českom a Poľskom je dokonca dvojnásobná. Navyše, podiel ľudí, ktorí sú bez práce viac ako jeden rok, patrí k najvyšším v EÚ,“ uviedol IFP.
Dynamika miezd sa spomalila viac, ako inštitút očakával. Rast miezd sa spomalil naprieč všetkými sektormi. Polepšili si zamestnanci vo verejnom sektore, ktorým mzdy narástli o 6,6 percenta.
O takmer 9 percent vzrástli aj platy v sektore vzdelávania. V súkromnom sektore si najviac polepšili zamestnanci v priemysle, kde mzda stúpla o 7,5 percenta. Naopak, negatívnym prekvapením bolo podľa IFP spomalenie dynamiky miezd v službách pod 5 percent.
„Očakávali sme vyššie mzdy najmä u nízkokvalifikovaných služieb. Reálna mzda narástla o tri percentá a za svojím maximom z konca roka 2021 zaostáva o viac než dve percentá,“ doplnil inštitút.
Rozdiely medzi regiónmi ostávajú
Pozitívne trendy na slovenskom trhu práce v treťom štvrťroku vidí analytik 365.bank Tomáš Boháček. Hoci nezamestnanosť je na historickom minime, zamestnanosť rastie a mzdy sa zvyšujú, stále však podľa analytika pretrvávajú regionálne disproporcie, najmä v oblasti miezd a nezamestnanosti.
„Údaje z trhu práce kulminujú na svojej pozitívnej nôte, a to nielen v tomto roku, ale prakticky z pohľadu historického vývoja na Slovensku. Ak je niekde priestor pre zlepšenie, tak je to najmä vývoj miezd, ktorý zaostáva v porovnaní s priemerom krajín EÚ v prepočte na dané úrovne zamestnanosti a miery nezamestnanosti,“ uviedol Boháček.
Podľa analytika silné ukazovatele trhu práce pretrvajú aj počas posledného štvrťroka, zlom by mohol prísť začiatkom budúceho roka.
„Dôvodmi majú byť najmä úsporné vládne opatrenia s inflačným vplyvom na hospodárstvo, ako aj pokračujúci marazmus výroby, primárne v autosektore, ale aj v širšej strojárenskej výrobe v západnej Európe,“ priblížil Boháček.
