Od januára čaká podnikateľov nová povinnosť. V marci zaplatia prvýkrát novú minimálnu daň z príjmu. Ministerstvo financií chce takto zdaniť aj tie firmy, ktoré daň z príjmu obyčajne neplatia. Malé a stredné podniky hovoria, že im to skomplikuje podnikanie.
Novú minimálnu daň budú platiť právnické osoby, ako napríklad spoločnosti s ručením obmedzeným či akciové spoločnosti.
Jej výpočet bude závisieť od toho, koľko peňazí podnikateľovi pritečie na účet. Novú daň preto podľa šéfa malých a stredných podnikov zaplatia aj tí, ktorí majú vysoké náklady.
„Teda ceny vstupov, to sú energie, elektrina, plyn, voda a tak ďalej služby, materiál. Dostane sa do situácie, že napríklad bude to mať vyrovnané, nezíska teda daňový základ. Napriek tomu bude musieť zaplatiť daňovú licenciu, i keď napríklad o rok, dva sa pozviecha. Ale to zákon nerešpektuje,“ vysvetlil prezident Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov Vladimír Sirotka.
Ministerstvo financií argumentuje, že opatrenie má za úlohu zabrániť tomu, aby sa podnikatelia plateniu dane vyhýbali.
„Je dôležité zdôrazniť, že toto opatrenie sa vzťahuje výlučne na právnické osoby a zohľadňuje sa výška ich zdaniteľných príjmov. Podľa toho sa následne určí kategória výšky minimálnej dane,“ priblížilo ministerstvo.
„Máme asi 200-tisíc spoločností s ručením obmedzeným. Daňová správa drvivú väčšinu z nich nedokáže skontrolovať, a teda sme sa vzdali toho, že by sme od firiem očakávali, že budú úplne poctivo vykazovať zisky. Namiesto toho sa zavedú daňové licencie,“ povedal analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
Novej minimálnej dani pre podniky sa v Aktuálne :24 venoval redaktor Boris Novotňák:
Najviac zaplatia firmy s vysokým obratom
Najnižšiu sadzbu dane, teda 340 eur, budú platiť tie podniky, ktoré zarobia menej ako 50-tisíc ročne. Daň vo výške 960 eur odvedú podnikatelia, ktorých výnosy budú medzi 50 až 250-tisíc eur.
Najviac zaplatia firmy s obratom nad pol milióna eur. Štát by chcel takto získať viac ako 102 miliónov eur ročne. Podľa analytika sa to môže podariť. Daňové licencie totiž platili v rokoch 2014 až 2018. Výsledkom bol nárast výberu dane.
„Pred zavedením daňových licencií asi 60 percent firiem spoločností s ručením obmedzeným vykazovalo nulový zisk, ale pri veľkej časti sa ukázalo, že si fiktívne znižovali náklady. Po zavedení daňových licencií pribudlo 30-tisíc firiem, ktoré vykazovali pozitívny zisk a dokonca presne na hranici tých daňových licencií,“ dodal Šuster.
Od platenia dane oslobodia napríklad chránené dielne, neziskové organizácie či živnostníkov. Vyhnú sa jej aj podniky v likvidácii či počas prvého roku podnikania.
