Kultúrny štrajk trvá už vyše 100 dní. Vo štvrtok (12. 12.) vrcholí séria protestov v Bratislave. Po celoslovenskom strategickom stretnutí sa jeho vedenie rozhodlo, že bude pokračovať a aktivity sa presunú do protestnej formy.
Protestujúci žiadajú odborné a kompetentné vedenie rezortu kultúry, zastavenie ideologickej cenzúry a finančnú stabilizáciu. Politológ Jozef Lenč považuje ich požiadavky za objektívne, no nepredpokladá, že si ich ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS) osvojí.
Pozrite si celý rozhovor s politológmi Miroslavom Řádkom a Jozefom Lenčom, ktorí v relácii Aktuálne :24 zhodnotili aktuálnu situáciu v kultúre:
Politológ Miroslav Řádek uvádza, že medzi súčasným vedením rezortu kultúry, šéfom úradu a hovorcami kultúrnej obce nie je symbióza. „Oni požadujú odchod práve ich dvoch, a to si neviem predstaviť, ako by bolo realizovateľné,“ uvádza Řádek.
Druhou okolnosťou sú podľa Řádka finančné záležitosti. „Obávam sa, že v súčasnosti, keď prebieha rozpočtová konsolidácia, sú nároky problematické, pretože sme videli, že prakticky v každom rezorte sa škrtá,“ hodnotí.
Každá vláda mení šéfov kľúčových inštitúcií, no Lenč poukazuje na zásadný rozdiel. „Jedna vec je urobiť personálne zmeny, ktoré zvyknú vlády robiť. Ale robia to tak, aby prípadne vyriešili problém, negenerovali ďalší, ale najmä preto, aby vyzerali kompetentne a povedzme, že aj mocensky dostatočne silní,“ vysvetľuje Lenč.
Dodáva, že ak nejakú zmenu v inštitúcii urobia, tak naďalej pracuje a je vidieť, že aj ministerstvo má rešpekt a naopak. „Inštitúcie plnia politiky, s ktorými šiel minister/ka kultúry do rezortu,“ podotýka.
Podľa Jozefa Lenča vidíme najmä na Slovenskej národnej galérii neschopnosť nájsť niekoho, kto by tam vydržal dlhšie ako dva mesiace, či mal rešpekt voči tejto inštitúcii.
Komunikácia medzi ministerstvom a kultúrnou obcou
Politológ Miroslav Řádek považuje spôsob komunikácie medzi rezortom kultúry a kultúrnou obcou za nešťastný. „Keď vidíme priebeh a atmosféru tlačových konferencií na rezorte kultúry, tak je plný napätia. Nie je tam ochota zo strany vedenia ministerstva pristupovať empatickejšie smerom k médiám alebo ku kultúrnej obci,“ pripomína.
Naopak, myslí si, že komunikácia zo strany rezortu kultúry je nastavená na ešte väčšie zvyšovanie napätia a „hecovanie verejnej mienky proti kultúrnej obci“. Potvrdzuje zároveň, že ide o komunikačnú stratégiu ministerky, ktorá jej môžu priniesť body.
Ministerka Šimkovičová sa vo svojej obrane odvoláva na obdobie, keď bol ministrom kultúry Milan Kňažko. Tvrdí, že aj on odvolával štatutárov bez analýz.
Politológ Jozef Lenč však upozorňuje, že musíme vychádzať aj z kontextov doby. „To znamená, že v prípade zmien, ktoré nastali v roku 1998, išlo o riešenie situácie, ktorá bola spätá s tým, že sa pred tým iným spôsobom, umelo, možno podľa niekoho násilne, nedemokraticky, menili inštitúcie zvnútra a k tým zmenám bolo potrebné dôjsť,“ dodáva.
Lenč podotýka, že zmeny sa vtedy nediali pod emočným tlakom, ako to vidíme dnes. „Zjavne sa diali omnoho kompetentnejšie v kontexte rezortu alebo inštitúcie, ktorú spravovalo ministerstvo kultúry, pretože to nevyvolávalo nepokoj vo vnútri inštitúcie,“ vysvetľuje.
