Deň po demisii francúzskej vlády sa prezident Emmanuel Macron pokúša nájsť nového premiéra, ktorého kabinet by mal šancu získať dôveru politicky roztriešteného parlamentu a presadiť schválenie rozpočtu na budúci rok.
Macron má v piatok (6. 12.) v pláne stretnutia so zástupcami politických strán, ktoré sú ochotné rokovať o podpore či tolerancii vlády, ktorej šéfa sľúbil prezident vymenovať počas najbližších dní. Zišiel sa okrem iného s lídrom socialistov. Ten krátko pred rokovaním vyhlásil, že je ochotný vládu na obmedzený čas podporiť, ak bude mať ľavicového premiéra, informujú francúzske médiá.
Dolná parlamentná komora (Národné zhromaždenie) je od júlových predčasných volieb rozdelená medzi tri podobne veľké skupiny – ľavicový blok, krajnú pravicu a centristické strany vedené stúpencami Macrona. Ani jedna pritom nemá sama väčšinu.
Prezident čelí tlaku niektorých strán, najmä krajnej ľavice, aby odstúpil. To však vo štvrtkovom prejave odmietol a vyhlásil, že chce vládnuť až do konca mandátu v roku 2027. Vypísanie ďalších predčasných volieb mu však zákony dovoľujú najskôr v lete. Macron sa snaží politickú krízu druhej najsilnejšej ekonomiky Európskej únie riešiť vymenovaním novej vlády.
Za najvážnejšieho uchádzača o post nástupcu Michela Barniera, ktorého vláda riadi od štvrtka krajinu v demisii do nástupu nového kabinetu, označujú francúzske médiá šéfa centristickej strany MoDom a Macronovho dlhodobého spojenca Françoisa Bayroua.
Politické požiadavky
Prezident sa dnes zišiel okrem iného s prvým tajomníkom socialistov Olivierom Faurom. Ten v rozhovore s rozhlasovou stanicou FranceInfo vyhlásil, že je ochotný v prípade „obojstranných ústupkov“ vládu podporiť na „vopred stanovenú dobu“. Krátko pred schôdzkou s prezidentom novinárom oznámil konkrétnejšie požiadavky. Medzi ne patrí zmena orientácie vládnej politiky.
„Iba ľavicový premiér je dnes schopný zaručiť túto zmenu,“ myslí si Faure. Ako gesto dobrej vôle prezentoval ďalšiu požiadavku. Ňou je zmrazenie už schválenej dôchodkovej reformy a začatie diskusie o jej možných úpravách. Ľavica doteraz požadovala úplné zrušenie reformy zvyšujúcej vek odchodu do dôchodku z 62 na 64 rokov, kvôli ktorej Francúzsku vlani ochromili masové demonštrácie.
Niektorí komentátori usudzujú, že sa Macron snaží rokovaním so socialistami narušiť jednotu ľavicového tábora v parlamente, ktorého početne najsilnejšou súčasťou je krajná ľavica odmietajúca akúkoľvek podporu Macronových vlád. Zástupkyňa bloku Manon Aubryová dnes v televízii BMFTV vylúčila akúkoľvek ústretovosť k Macronovej vláde. Vyhlásila, že socialisti zrádzajú svojich voličov. Podľa prieskumov si väčšina želá Macronov koniec.
Prezident pod tlakom
Prezident je podľa médií nielen pod tlakom francúzskych politikov, ale aj ďalších aktuálnych udalostí. Pri nich je mu pozícia oslabeného vodcu veľkou príťažou. V sobotu privíta v Paríži desiatky svetových lídrov vrátane budúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa pri znovuotvorení chrámu Notre-Dame.
Medzi hosťami bude aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Tá sa dnes v mene EÚ chystá v Uruguaji podpísať obchodnú dohodu so štátmi juhoamerického spoločenstva Mercosur. Macron proti nej hlasno protestuje. Niektorí komentátori usudzujú, že nemeckej političke v tejto veci prišlo vhod, že je Macron zamestnaný riešením domácej politickej krízy.
Prezident sa navyše zrejme bude musieť vyrovnávať so zosilnenými protestmi poľnohospodárov. Tí kvôli dohode so združením Mercosur organizujú demonštrácie dlhodobo. Jeden z ich zväzov Mladí poľnohospodári (JA) dnes podľa agentúry AFP oznámil, že kvôli pádu vlády a očakávanému schváleniu dohody „pritvrdia“ svoje protestné aktivity.
