Juhokórejská opozičná Demokratická strana vyzvala prezidenta Jun Sok-jola, aby okamžite odstúpil. Analytici sa zhodujú, že v krajine vrcholí politická kríza, ktorá však potvrdzuje, že v Južnej Kórei fungujú demokratické princípy.
Opoziční poslanci potom, ako v utorok (3. 12.) noci vetovali vyhlásenie stanného práva, už v parlamente odovzdali návrh na odvolanie prezidenta Jun Sok-jola. Podľa posledných prieskumov ho podporuje sotva 10 percent obyvateľov.
Dianiu v Južnej Kórei po tom, ako tamojší prezident vyhlásil stanné právo, sa v relácii Rádiožurnál v Rádiu Slovensko venovala redaktorka Elena Seeber:
Miloš Procházka zo Slovenskej akadémie vied (SAV) pripomína, že od aprílových volieb vedie vládu prezidentova strana Sila ľudu a v parlamente má zas navrch opozičná demokratická strana, ktorá má 170 z 300 mandátov.
„Nastal obrat v politike parlamentu, kde po vládnej strane prevzala kormidlo demokratická strana, teda druhá najsilnejšia strana v dovtedajšom parlamente, teraz najsilnejšia. Skoro všetky zákony, ktoré parlament schválil, vetoval prezident. Tým do veľkej miery znefunkčnil chod parlamentu,“ vysvetlil Procházka.
„Demokratická strana sa chcela revanšovať neschválila mu rozpočet na budúci rok,“ skonštatoval expert SAV.
Čo by nasledovalo po odvolaní prezidenta
V Soule pokračujú protesty, ľudia žiadajú, aby prezident Jun Sok-jol odstúpil. Proces odvolávania priblížila bezpečnostná analytička žijúca v Singapure Barbara Kellemen, ktorá si myslí, že to svedčí o vyzretosti demokracie v Južnej Kórei.
„Rýchle zaúčinkovanie demokracie, toho, že naozaj veľa tých opozičných politikov sa dostavilo na hlasovanie počas polnoci, ukazuje , že to bola naozaj miskalkulácia zo strany prezidenta,“ skonštatovala Kellemen.
„Návrh na odvolanie bude mať veľkú podporu. Myslím si, že majú teraz na to 72 hodín a budú potrebovať dve tretiny z 300 poslancov. Ak by sa to stalo, musí hneď odstúpiť. Premiér by sa potom stal prezidentom dočasným,“ vysvetlila analytička.
Juhokórejský prezident čelí tlaku rezignovať zo všetkých strán. Okrem parlamentného návrhu na odvolanie už demisiu podala vláda na čele s premiérom.
Hromadne rezignovalo veľa jeho blízkych spolupracovníkov, vrátane šéfa prezidentskej kancelárie a najväčšie odbory s viac ako miliónovou členskou základňou avizovali generálny štrajk.
