Asistent trénera slovenských hádzanárok Peter Pčola poukázal na negativizmus, ktorý ovplyvnil jeho tím na ME v Innsbrucku. Slovenky zakončili v pondelok (2. 12.) svoje účinkovanie prehrou 15:38 s Nórskom a šampionát tak zakončili prvýkrát v histórii bez bodu.
Družstvo však zároveň nabralo podľa Pčolu skúsenosti na ďalšie ME, ktoré bude spoluorganizovať Slovensko.
Tím nemohol počítať s kľúčovými hráčkami
Tím ovplyvnili už pred šampionátom zranenia dvoch kľúčových hráčok. Zúčastniť sa nemohla krídelníčka Martina Popovcová pre problémy s bočným väzom. Chýbala aj jej spoluhráčka Adriána Holejová, spojka francúzskeho Nice si zlomila kľúčnu kosť v jednom z prípravných zápasov.
V druhom dueli so Slovinskom na ME (24:37) navyše vypadla aj Barbora Lancz, najlepšia kanonierka z úvodného stretnutia proti Rakúšankám (24:37) má roztrhnutý úpon ľavej ruky. Po troch majstrovstvách Európy (1994, 2014, 2024) majú Slovenky na konte jedno víťazstvo, jednu remízu a trinásť prehier.
„Čo sa týka lepších výsledkov, tak podľa mňa, bez urážky, hlavne médiá čakali, že sem prídeme postúpiť. Jasné, chceli sme zo seba vydať všetko, ale je ťažké dostať sa medzi 12 najlepších v Európe. Nečakali sme, že vybuchneme až tak, ale nie všetko, čo sme odohrali bolo zlé. Mali sme bohužiaľ hluché fázy, ktoré sa nakopili, vyzeralo to zle a prišlo príliš veľa negativizmu okolo družstva. Dá sa povedať, že to bola pre hráčky vysoká škola. Musíme si vziať skúsenosti, vieme, že nás čaká o dva roky šampionát doma a tam už nebudú žiadne výhovorky. Všetky majú za sebou krst ohňom a treba pocitov trénovať ďalej,“ povedal po pondelkovom zápase Pčola.
Na Slovenskú hrá každý, kto má ruky a nohy
Pčola poukázal aj na priúzku reprezentačnú základňu a systémové chyby, pre ktoré Slovensko zaostáva za Európou.
„Vo všetkých športoch, nielen hádzanej, chýba podpora športu na Slovensku aj v mestách. Chýba infraštruktúra, akadémie, športové školy aj členská základňa. My už dlhodobo nerobíme výbery, ale nábory. Čiže hádzanú, a nielen tú, hrá každý kto má ruky a nohy a my z toho potrebujeme dostať to najlepšie. Hráčky sú talentované a trénujú, ale nezažili si to, čo my. Nikto na nich neukázal prstom s tým, že nemôžu prísť na tréning, lebo na to nemajú. My musíme brať všetko,“ povedal Pčola.
Kapitánka jeho tímu Réka Bíziková poukázala v rámci záverečného zápasu aj na vylúčenie brankárky Belly Oláhovej a zranenie ďalšej brankárky Iryny Jablonjskej. V bráne tak dostala prvýkrát na šampionáte šancu Barbora Jakubíková, ktorá dosiahla 24-percentnú úspešnosť zákrokov.
„Ťažko sa hodnotí taká vysoká prehra. Musíme sa ale pozerať aj na to, že sme hrali proti Nórkam. Vedeli sme realitu, že to bude veľmi ťažké a zranila sa nám Barbora a Irka, potom vypadla zase Bella. Nevzdali sme sa a dohodli, že keď dáme gól, budeme sa z toho tešiť, lebo dať gól proti Nórkam je veľký úspech. Čakala som, že môžeme postúpiť. Nevyšlo nám to, dve dôležité hráčky vypadli hneď na začiatku. Nechceli som prehrať tak vysoko, bohužiaľ to nevyšlo,“ zhodnotila Bíziková.
Pčola očakáva, že tím sa z neúspechu pozbiera a bude na sebe pracovať ďalej. „Máme tu mladé družstvo, je potrebné, aby sa tie hračky trocha obrnili a pochopili, že nie všetko urobili zle. Musia sa pozerať na veci, ktoré robili dobre a pokračovať v nich. A to nejde bez poctivého tréningu. Nemáme čas na to, aby sme zvesili hlavy, plakali alebo pálili mosty a povedali, že všetko je na predaj. Ideme zase budovať obnova. My musíme pracovať koncepčne a dlhodobo na to, aby sme dosiahli nejaký cieľ.“
