Zvolený prezident USA Donald Trump na utorkovej (7. 1.) tlačovej konferencii nevylúčil použitie vojenského alebo ekonomického nátlaku na získanie Panamského prieplavu alebo Grónska. Vyhlásil tiež, že chce Mexický záliv premenovať na americký, uviedli agentúry.
Na priamu otázku, či môže vylúčiť použitie „vojenského alebo ekonomického tlaku“ na dosiahnutie svojho cieľa získať Grónsko a Panamský prieplav, Trump odpovedal záporne.
„Nie, nemôžem vás uistiť ani o jednom z nich. Môžem však povedať toto: potrebujeme ich pre ekonomickú bezpečnosť,“ povedal Trump novinárom vo svojom floridskom sídle Mar-a-Lago.
Zvolený prezident opakovane prejavil záujem o Grónsko, ktoré v utorok navštívil Trumpov syn Donald Trump mladší. A to aj počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2019, keď sa zmienil o kúpe tohto dánskeho autonómneho územia.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová následne označila jeho špekulácie za absurdné a Trumpovi vtedy odkázala, že Grónsko nie je na predaj.
V rozhovore s novinármi Trump spochybnil právne nároky Kodane na ostrov a poznamenal, že podľa neho by tamojší obyvatelia v referende pravdepodobne hlasovali za nezávislosť alebo za pripojenie k USA.
Chce premenovať Mexický záliv
Pokiaľ ide o Panamský prieplav, Trump kritizoval bývalého a nedávno zosnulého prezidenta Jimmyho Cartera, ktorého prezidentstvo prispelo k tomu, že Panama rokovala a podpísala dohody z roku 1977, na základe ktorých sa Panamský prieplav dostal do panamských rúk.
„Panamský prieplav je hanba,“ povedal Trump. „Jimmy Carter im ho dal za jeden dolár a oni sa k nám mali správať dobre,“ dodal. Prezident z rokov 1977 – 1981 zomrel vo veku 100 rokov 29. decembra 2024 a jeho pohreb sa bude konať 9. januára.
Trump tiež vyhlásil, že by chcel premenovať Mexický záliv na Americký záliv. Vyzval tiež mexickú vládu, aby zastavila nelegálnu migráciu do USA. Pohrozil Mexiku zvýšením ciel a poznamenal, že južného suseda USA ovládajú kartely.
Bývalý prezident aktívne využíval otázku južnej hranice USA v predvolebnej kampani v roku 2016, keď sa prvýkrát dostal do Bieleho domu, a okrem iného sľúbil, že na hranici s Mexikom postaví múr, ktorý zaplatí samotné Mexiko.
Susedná krajina za budúcu výstavbu nezaplatila a Trump v nasledujúcich rokoch nepravdivo tvrdil, že sľúbil, že Mexiko zaplatí len „časť“ múru.
Na Kanadu nepoužije vojenskú silu
Trump vylúčil použitie vojenskej sily na anexiu Kanady, ale chce na to použiť ekonomickú silu. Pripojenie 40-miliónovej krajiny, ktorú kanadskí politici jednoznačne odmietajú, by podľa neho bola dobrá pre americkú národnú bezpečnosť.
„Zbavíte sa umelo nakreslenej hranice a uvidíte, ako by to vyzeralo, a bolo by to oveľa lepšie aj pre národnú bezpečnosť,“ poznamenal Trump.
Problém s Kanadou podľa Trumpa spočíva v tom, že Spojené štáty vynakladajú obrovské množstvo peňazí na jej bezpečnosť a zároveň majú s touto krajinou veľký obchodný deficit. USA podľa neho nepotrebujú kanadské autá, drevo ani nič iné.
Raz sa údajne spýtal kanadského premiéra Justina Trudeaua, ktorého v utorok opäť označil za guvernéra, čo sa stane, ak sa USA nebudú správať týmto spôsobom. „Kanada by sa rozpadla, Kanada by nemohla fungovať,“ povedal údajne Trump kanadskému predsedovi vlády.
Podľa Trumpa sa USA takto správajú ku Kanade zo zvyku a preto, že Američania majú radi svojich susedov, ale nie je možné, aby to tak bolo donekonečna. Podľa neho by bolo v poriadku, keby Kanada bola súčasťou Spojených štátov, ale nie, ak je samostatnou krajinou, domnieva sa Trump.
Trudeau: Nie je šanca
Trudeau v zápätí reagoval, že nie je sebamenšia šanca, aby sa Kanada stala súčasťou USA. „Nie je úplne žiadna šanca, že by sa Kanada stala súčasťou USA,“ napísal na X.
„Pracovníci a komunity v oboch našich krajinách ťažia z toho, že sú najväčšími obchodnými a bezpečnostnými partnermi,“ doplnil vo vyjadrení.
Aj kanadská ministerka zahraničia Mélanie Jolyová reagovala slovami, že Kanada nikdy neustúpi tvárou v tvár hrozbám.
Podľa šéfky kanadskej diplomacie Jolyovej slová budúceho prezidenta ukazujú, že Trump vôbec nerozumie tomu, čo Kanadu robí silnou. „Naša ekonomika je silná. Náš ľud je silný,“ napísala na platforme X.
Pohrozil peklom na Blízkom východe
Budúci prezident sa vyhrážal palestínskemu militantnému hnutiu Hamasu, že ak neprepustí zvyšok rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy pred jeho inauguráciou, na Blízkom východe sa rozpúta peklo.
Ani po otázkach novinárov však nešpecifikoval, čo presne myslel tým „peklom“. „Nebude to dobré pre Hamas a úprimne povedané, nebude to dobré pre nikoho. Rozpúta sa peklo. Nemusím hovoriť viac, ale je to pravda,“ povedal Trump a dodal, že teroristický útok Hamasu na Izrael 7. októbra 2023 sa nikdy nemal stať.
Izrael začal vojnu v Pásme Gazy proti Hamasu ako odvetu za teroristický útok. Ozbrojenci z islamistického hnutia a jeho spojenci 7. októbra 2023 zabili v izraelskej pohraničnej oblasti 1 200 ľudí, prevažne civilistov, a ďalších 251 ľudí vzali v Gaze ako rukojemníkov. Menej ako sto rukojemníkov stále zadržiava, ale približne tretina z nich je zrejme mŕtva.
Izraelská odvetná ofenzíva zničila masívnym bombardovaním veľkú časť pásma Gazy, pričom podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze zahynulo takmer 46-tisíc ľudí.
Podľa zdrojov z hnutia Hamas schválil zoznam 34 rukojemníkov, ktorých prepustenie Izrael požaduje v prípade dosiahnutia dohody o prímerí. Hamas tiež potvrdil, že prepustenie rukojemníkov je podmienené dosiahnutím dohody o stiahnutí izraelskej armády z Pásma Gazy a o trvalom prímerí. Úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua však uviedol, že hnutie zatiaľ neposkytlo podobný zoznam mien rukojemníkov.
Zvýšenie výdavkov na obranu
Republikánsky kandidát chce, aby členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) prudko zvýšili svoje výdavky na obranu na päť percent svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Súčasný cieľ je dve percentá HDP, a aj tak ho nie všetky krajiny Aliancie plnia.
Trump zopakoval svoj názor, že európske krajiny nevynakladajú dostatočné prostriedky na obranu, a na podporu Ukrajiny. USA sú totiž kľúčovým podporovateľom Kyjeva, hoci ho podľa Trumpa od Európy oddeľuje „vec zvaná oceán“.
Republikán pripomenul svoje predchádzajúce výzvy aliančným štátom, aby zvýšili výdavky na obranu, inak ich USA nebudú chrániť. „Malo by to byť päť percent, nie dve percentá,“ vyjadril Trump svoje presvedčenie. „Každý si to môže dovoliť,“ poznamenal.
Podľa dnes už bývalého generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga bolo vlani na ceste k splneniu dvojpercentného cieľa najmenej 23 z 32 členských krajín.
Trump sa vyjadril aj k Ukrajine, keď povedal, že dúfa v uzavretie prímeria do šiestich mesiacov od nástupu do funkcie 20. januára. Predtým povedal, že vojnu ukončí do 24 hodín od nástupu do funkcie.
