O dosahoch zastavenia tranzitu ruského plynu do Európy cez ukrajinské územie bude v piatok (3. 1.) na svojom mimoriadnom zasadnutí rokovať pracovná skupina pre energetiku v rámci Rady EÚ. Ide o expertov z príslušných ministerstiev krajín EÚ či zo Stálych zastúpení pri Európskej únii.
Rokovania pracovnej skupiny, ktorá je prípravným orgánom Rady EÚ, sa uskutočnia prostredníctvom videokonferencie. Pred drastickými dosahmi zastavenia tranzitu plynu varoval najmä premiér Robert Fico (Smer-SD).
Podľa zdrojov ČTK by sa mala na budúci týždeň v utorok (7. 1.) konať aj schôdzka zástupcov Slovenska, Európskej komisie a Ukrajiny.
Stopka ruskému plynu cez Ukrajinu
Ukrajina 1. januára podľa očakávania zastavila tranzit ruského plynu do Európy cez svoje územie. Stalo sa tak po ukončení päťročného kontraktu medzi ukrajinskou spoločnosťou Naftohaz a ruským Gazpromom.
Kyjev svoj krok zdôvodnil ukrajinskou národnou bezpečnosťou, pretože Moskva predajom surovín čiastočne financuje svoje vojnové ťaženie proti Ukrajine.
Robert Fico varoval pred „drastickými dosahmi“ prerušenia tranzitu na celú EÚ. Naopak, ako víťazstvo ho privítal poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovorí o jednej z najväčších porážok Moskvy. Českí predstavitelia usudzujú, že ukrajinský krok nebude mať vplyv na Česko a že sa negatívne prejaví hlavne na Slovensku.
Európska komisia hneď v stredu (1. 1.) uviedla, že „zastavenie dodávok cez Ukrajinu je situácia, ktorá sa očakávala“ a „EÚ je na ňu pripravená“. Plynárenská infraštruktúra v dvadsaťsedmičke je natoľko flexibilná, aby plyn pre strednú a východnú Európu odinakiaľ ako z Ruska doviedla alternatívnymi cestami, dodala komisia.
Saková: Nedostatok plynu nehrozí
Slovenské ministerstvo hospodárstva už skôr ubezpečilo, že Slovensko sa na zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu pripravilo.
„O tranzite plynu cez územie Ukrajiny sme dlhodobo rokovali aj na spoločných zasadnutiach slovenskej a ukrajinskej vlády. Rovnako prebehli aj rokovania s ruskou stranou. Existuje niekoľko alternatív, o ktorých sme rokovali. Ukrajina sa však rozhodla urobiť jednostranný krok, ktorý poškodí aj Slovensko,“ uviedlo vo svojom vyhlásení ministerstvo.
„Zároveň chcem všetkých ľudí aj firmy na Slovensku uistiť, že sme na tento scenár pripravení a aktuálne na Slovensku nehrozí nedostatok plynu,“ uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD).
Slovensko sa podľa ministerstva na zastavenie dodávok plynu z Ruska pred Ukrajiny technicky dobre pripravilo. Štátna spoločnosť SPP (Slovenský plynárenský priemysel) má v podzemných zásobníkoch uskladnených o 20 percent viac plynu ako pred rokom.
Priame finančné dosahy
Zastavenie tranzitu ruského plynu z východu bude mať najmä vplyv na slovenské financie, upozornilo ministerstvo. Iba na poplatkoch za tranzit plynu zo západu a nie z východu, zaplatia plynárenské spoločnosti na Slovensku o zhruba 177 miliónov eur viac.
Tento odhad už pritom počíta s nižšími nákladmi o približne 90 miliónov. Tie sa eliminovali zrušením nemeckého poplatku za plnenie zásobníkov. O ďalšie desiatky miliónov eur príde Slovensko tým, že prestane vyberať poplatky za tranzit plynu do tretích krajín.
Slovenský premiér napísal 29. decembra otvorený list predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi a šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej.
„Je nespochybniteľné, že jednostranné rozhodnutie ukrajinského prezidenta bude mať výrazný negatívny dopad na naše spoločné európske úsilie držať krok s prudko sa rozvíjajúcimi krajinami sveta,“ uviedol Fico.
„Nie je mi známe, či vágny prístup Európskej komisie a väčšiny členských štátov vychádza z toho, že ekonomické dopady prerušenia tranzitu ruského plynu alebo iného plynu cez Ukrajinu neboli odborne analyzované vôbec a celá vec bola posúdená len ideologicky, alebo či takáto analýza bola vykonaná, ale nebola otvorene prediskutovaná s členskými štátmi,“ pokračoval.
„Štáty a dopady rozhodnutia ukrajinského prezidenta na európsku ekonomiku sú podceňované, „napísal predseda vlády.
Dodal, že zastavenie tranzitu cez Ukrajinu bude stáť európskych občanov, podniky a infraštruktúru desiatky miliárd eur ročne, Ukrajinu takmer 800 miliónov eur. Strata spôsobená Ruskou federáciou má pritom podľa Fica predstavovať iba okolo dvoch miliárd eur.
Costu a von der Leyenovú „v mene Slovenskej republiky, ale predovšetkým v mene celej Európskej únie“ požiadal, aby tejto bezprecedentnej situácii „venovali patričnú pozornosť a pripisovali jej urgentnú dôležitosť“.
