Podfinancovanie, nedostatočná infraštruktúra aj výrazný nedostatok zdravotníkov. Slovenský zdravotnícky systém patrí medzi najslabšie v Európe. Podľa novej štúdie Globsecu je piaty najhorší. Zaostáva už len Rumunsko, Lotyšsko, Poľsko a Bulharsko.
Slovensko na zdravotníctvo za posledné tri roky v priemere minulo len niečo vyše 1500 eur na obyvateľa, pričom európsky priemer je takmer 3-tisíc. Dobrým príkladom sú Nórsko, Holandsko, Švédsko, Nemecko či Dánsko.
„Sú si vedomé, že investícia do zdravotníctva nie je náklad, ale je to investícia, keď zainvestujem dnes, tak o rok, o dva o päť, príde ten benefit, tieto krajiny už dlhodobo financujú výrazne a už teraz preto pozorujú tie výsledky v podobe vyššej očakávanej dĺžky dožitia, nižších odvrátiteľných úmrtí,“ upozornil zdravotnícky analytik a spoluautor štúdie Martin Smatana.
Reportáž o stave slovenského zdravotníctva do Správ :24 pripravili redaktorky Andrea Šeligová a Veronika Čokinová:
Najlepšie krajiny výrazne investujú do diagnostiky. V porovnaní so Slovenskom majú na osobu viac CT či MR prístrojov. Zaostávame aj v dostupnosti inovatívnej liečby.
„Nepozeráme iba na to, že či tá krajina ľúbi inovácie a využíva ich v prospech, ale aj ako rýchlo ich adaptuje. V Európe a danej krajine ako napr. také Nemecko, Dánsko, Holandsko 100, 150, 200 dní, Slovensko má 500 a viac. Vidíme, že aj to, čo u nás raz vstúpi, tak to vstupuje veľmi veľmi dlho,“ upozornil Smatana.
Doplácajú na to pacienti
Nelichotivé výsledky pociťujú najmä pacienti. Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová vidí problém aj v tom, že Slovensko málo investuje do preventívnych prehliadok.
„Je tu potrebné sa zamyslieť, ako ľudí nabudiť a motivovať, aby naozaj tá zodpovednosť za vlastné zdravie sa dvíhala na tú úroveň tých vyspelých štátov, lebo u nás je to ešte stále tak, že my čakáme a pozvú nás, nepozvú a nepôjdem, že nás niekto tam dotiahne,“ skonštatovala Lévyová.
Pod stav zdravotníctva sa podpisujú nielen finančné, ale aj politické problémy. Kým v krajinách, ktoré obstáli najlepšie, vydrží minister vo funkcii v priemere 1000 dní, u nás o polovicu menej, čo sťažuje realizovať dlhodobé reformy. Podľa predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Michala Palkoviča treba stanoviť priority, ktoré sa budú aj napriek výmenám na poste presadzovať.
„To sú reformy, ktoré sa týkajú napr. stratifikácie alebo teda OSN, pretože tých nemocníc máme nekategorizovaných príliš veľa a tým pádom máme aj zlú distribúciu lekárov, čiže niekde ich máme príliš veľa a zase v iných častiach ich máme veľký nedostatok,“ vysvetlil Palkovič.
Sľúbené zmeny
Rezort zdravotníctva sľubuje zmeny. „Minister zdravotníctva postupne predstavuje kroky rezortu, ktorých cieľom je celkové zlepšenie systému zdravotníctva, ako z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti, personálneho zabezpečenia, tak aj finančného nastavenia sektora,“ uviedol hovorca Ministerstva zdravotníctva SR Andrej Wallner.
Kamil Šaško sa chce zamerať napríklad na centralizované verejné obstarávania liekov či zdravotníckeho materiálu. Chce tým ušetriť peniaze na ďalšie systémové zmeny.
