Zastaviť nelegálnu imigráciu z Mexika, začať najväčšie deportácie v dejinách Spojených štátov alebo uvaliť nové clá na Čínu i Kanadu. To sú len niektoré z krokov, ktoré nastupujúci americký prezident Donald Trump sľúbil urobiť bezprostredne po návrate do Bieleho domu.
Podľa amerických médií so svojím tímom na úvod druhého mandátu pripravoval desiatky exekutívnych nariadení. Presadzovanie jeho plánov chystajú tiež lídri Republikánskej strany v Kongrese, kde však prerokovanie návrhov môže trvať mesiace.
Bude to štart funkčného obdobia, z ktorého „sa vám zatočí hlava“, vyhlásil nedávno Trump. „Smršť exekutívnych nariadení o ekonomike a tiež o hraniciach,“ doplnil jeden z najvyššie postavených republikánov v americkom Senáte John Barasso. „Je toho veľa, čo je potrebné zvrátiť,“ komentoval plány Mike Waltz, ktorý bude Trumpovým poradcom pre národnú bezpečnosť.
Prezidentské dekréty
Prezidentské dekréty sú nástrojom, ktorý v USA hlave štátu umožňuje bez súhlasu Kongresu do istej miery utvárať kroky najrôznejších federálnych zložiek alebo určovať ich priority. Pre prichádzajúcich šéfov Bieleho domu predstavujú možnosť, ako okamžite ukázať, že napĺňajú svoje predvolebné sľuby.
Končiaci prezident Joe Biden napríklad pred štyrmi rokmi bezprostredne po inaugurácii podpísal 17 dekrétov, ktorými okrem iného opäť pripojil USA k Parížskej klimatickej dohode alebo zastavil stavbu múru na hranici s Mexikom.
Trumpove plány v tomto smere sú však mimoriadne, ako píše agentúra AP. V zákulisí avizoval zákonodarcom, že môžu očakávať viac ako stovku nariadení. Koľko z nich Trump podpíše už v pondelok, keď zloží prezidentskú prísahu, nie je jasné.
Isté sa však zdá byť to, že medzi jeho prvými krokmi budú opatrenia proti nelegálnej imigrácii, ktorá bola ústredným motívom jeho kampane. Podľa spravodajského webu Axios viac ako tridsaťkrát vyhlásil, že v prvý deň svojho úradovania „uzavrie hranicu“. Podľa jeho poradcov tým myslel vydanie exekutívnych opatrení zameraných na sprísnenie protiimigračnej politiky na hranici s Mexikom.
Deportácie cudzincov a ťažba
Ďalším opakujúcim sa sľubom bolo okamžité spustenie masových deportácií cudzincov, ktorí v USA žijú bez povolenia na pobyt. Za týmto účelom Trump podľa médií plánuje vyhlásiť núdzový stav, čo mu podľa jeho poradcov sprístupní dodatočné prostriedky bez súhlasu Kongresu.
Deportačný program by podľa analytikov bol logisticky a finančne náročný, Trump do neho chce zapojiť armádu aj lokálne zložky.
Uzavretie hranice uviedol líder republikánov ako jeden z dôvodov, prečo sa na prvý deň úradovania chce stať „diktátorom“. Druhý dôvod na konci roka 2023 zhrnul slovami „vŕtať, vŕtať, vŕtať“. Tým odkazoval na plán podporiť ťažbu fosílnych palív, ktorá už za Bidenovho úradovania dosiahla v USA nové rekordy.
Podľa AP v tejto súvislosti Trump sľúbil vyhlásiť „energetický krízový stav“ a okamžite začať schvaľovať nové projekty ťažby ropy a plynu, čo podľa neho zastaví infláciu. Zároveň avizuje zvrátenie Bidenových opatrení na urýchlenie odklonu od fosílnych palív na čele s nariadením o emisiách automobilov. To stanovilo cieľ, aby do roku 2030 aspoň polovica nových vozidiel predávaných v USA neprodukovala žiadne skleníkové plyny.
Na prvý deň v Bielom dome Trump v posledných mesiacoch avizoval celý rad ďalších krokov, ako je napríklad zavedenie 25-percentného cla na tovar z Mexika a Kanady alebo dodatočný desaťpercentný poplatok za dovoz z Číny. Neskôr však dodal, že konečné čísla by sa mohli líšiť, a dal uvedeným krajinám možnosť, ako sa clám vyhnúť.
Milosť pre stúpencov a mier pre Ukrajinu
Otázniky sa vznášajú aj nad plánmi staronového prezidenta ohľadom milostí pre jeho stúpencov odsúdených v súvislosti s nepokojmi v sídle Kongresu zo 6. januára 2021. Trump ohlásil, že ich začne udeľovať ihneď po inaugurácii, no nie je jasné, koľkých ľudí sa budú týkať.
Takmer určite Trump nenaplní mnohokrát opakované tvrdenie, že do 24 hodín po návrate do Bieleho domu ukončí vojnu na Ukrajine.
Kým niektoré Trumpove dekréty, ako prípadné uvalenie ciel na susedné krajiny, môžu byť zásadné, iné budú skôr symbolické. A mnohé pravdepodobne skončia na súdoch, kde Trump opakovane narážal počas prvého mandátu. „Tak, ako to robili iní prezidenti… rýchlo otestuje limity exekutívnych právomocí,“ uvádza AP.
Denník The New York Times už v lete 2023 začal upozorňovať, že Trump a jeho tím chcú výrazne posilniť moc hlavy štátu. Na naplnenie svojich plánov ale budú potrebovať spoluprácu Kongresu, kde majú republikáni po novembrových voľbách väčšinu 53 hlasov ku 47 v Senáte a extrémne tesnú prevahu v Snemovni reprezentantov.
Republikánski zákonodarcovia už týždne rokujú o tom, ako za tejto situácie schváliť najrôznejšie priority od dodatočných prostriedkov na zabezpečenie hranice po predĺžení daňových škrtov z roku 2017.
Trump na začiatku roka uviedol, že by preferoval „jeden veľký, krásny návrh“ zahŕňajúci celý rad položiek. Takýto postup podporil šéf snemovne Mike Johnson, ktorý stanovil cieľ predložiť návrh na podpis prezidentovi do konca apríla.
„Prezident Trump hovorí, že je mu jedno, či to bude jeden návrh, dva návrhy, alebo tri,“ reagoval na procedurálne úvahy senátor Barasso. „Chce výsledky,“ dodal.
